Už sme si pomaly zvykli, že po skončení školského roka sa zväčšujú rady nezamestnaných. O absolventov niektorých v minulosti atraktívnych odborov už nie je záujem. Rodičia ani študenti to však často nevedia. Podľa Ing. arch. LAURY GRESSNEROVEJ, PhD, vedecko-výskumnej pracovníčky v oblasti koncepcií a poradenstva, majú mladí ľudia v orientácii na trhu práce veľké problémy.

Prečo si myslíte, že je veľký rozdiel medzi potrebami trhu práce a ponukou odborného vzdelania?

„Robili sme prieskum v ktorom sme oslovili 76 okresných úradov práce. Zistili sme, že mnohí študenti nastupujú do odborov, v ktorých je už od začiatku jasné, že nenájdu uplatnenie, pretože také podniky alebo inštitúcie v danom regióne vôbec nie sú a ani sa neplánujú. Mnohé z nich zanikli, sú zrušené.“

Takže rodičia a učitelia nevedia, o ktoré odbory je záujem a o ktoré nie?

„Verejnosť a rodičia sú o dopyte na trhu práce slabo informovaní. Keby rodič vedel, že dieťa päť rokov dopredu nemá šancu uplatniť sa, rozmyslia si, či pôjdu do rizika nezamestnanosti. Tu nejde o obmedzovanie rodičov, ale o ich lepšiu informovanosť. Keď berieme študentov len preto, aby sme zaplnili aj školy o ktoré nie je záujem, tak sa nečudujme, že máme toľko nezamestnaných. Zodpovední nemôžu povedať: dáme deťom vzdelanie a ďalej nás to nezaujíma. Ak sa bude za štúdium platiť, rodičia majú právo vedieť, či sa dieťa môže s vyštudovaným odborom zamestnať. Mali by sme mať kariérne poradenstvo, tak ako v krajinách Európskej únie.“

Čo to vlastne je kariérne poradenstvo?

„Kariérne poradenstvo je komplexný systém, pri ktorom spolupracujú rezorty školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny s úradmi práce a zamestnávateľmi v danom regióne. Sú to potrebné analýzy a štatistiky, ktoré ukazujú, o ktorý študijný odbor je záujem, o ktorý nie. A v neposlednom rade je to i výchova poradcov, ktorí sa budú vedieť orientovať na trhu práce. Mladí ľudia by mali poznať nielen sami seba, svoje schopnosti a predpoklady, ale mali by čo najviac vedieť aj o povolaniach a ich perspektívach.“

Niektorí pedagógovia tvrdia, že kariérne poradenstvo nepotrebujeme, lebo na to máme výchovných poradcov.

„Áno, máme na školách výchovných poradcov. Žiakovi pomáhajú vybrať si povolanie, majú aj informácie o školách a študijných a učebných odboroch. Ale nevedia, akú majú absolventi šancu uplatniť sa na trhu práce. Nik pre nich takéto informácie nezabezpečuje.“

O aké odbory je u nás veľký a o ktoré malý záujem?

„Z roka na rok sa to mení. Podľa štatistík za posledné tri roky môžem povedať, že v oblasti stredných odborných učilíšť s maturitou je najmenší záujem o odbory ekonomika a organizácia, obchod a služby, technická chémia silikátov, strojárstvo a kovospracujúca výroba. V SOU bez maturity sú na tom najhoršie odbory ekonomika a služby, učiteľstvo. Rastie počet nezamestnaných gymnazistov. A čo sa týka stredných odborných škôl, trvá nezáujem o odbory ekonomika a organizácia, obchod a služby. Trh je nimi presýtený. Dopyt začína byť po absolventoch chemických odborov.“

Kariérne poradenstvo vraj majú aj v Čechách.

„Tam je to oveľa lepšie. Školy majú pravidelné informácie o dopyte po študijiných odboroch a podľa toho upravujú a inovujú vzdelávacie programy. Na školách je zavedený vyučovací predmet Voľba povolania, s učebnicou Úvod do sveta práce. Žiaci sa učia, čo je to trh práce, aké majú práva i povinnosti, ako sa na ňom zorientovať, hľadať si prácu.“

Bude časom kariérne poradenstvo aj u nás?

„Dúfam. Zatiaľ to funguje skôr na báze dobrovoľnej, keď sa niektoré úrady práce kontaktujú s riaditeľmi škôl, ale komplexné poradenstvo nám chýba. Podľa záujmu o absolventov by mal rezort školstva otvárať, prípadne zatvárať jednotlivé študijné odbory a školy. Zatiaľ to tak nie je, máme veľmi úzko špecializované odbory a veľmi predimenzovanú sieť škôl. Keď som bola na stáži v Paríži, riaditeľ strednej školy mi ako prvé ukazoval mapu kraja so všetkými podnikmi a inštitúciami a vysvetľoval mi, že tomu prispôsobuje jednotlivé odbory. V hodnotiacej správe EÚ je jasne napísané, že naša štruktúra vzdelávania a odbornej prípravy nezodpovedá trhu práce, je zastaralá a je potrebné vykonať reformu. Dúfam, že našou základňou nebude len lacná pracovná sila.“

SOŇA REBROVÁ