Po trinástich rokoch fungovania kapely ju hudobná akadémia v Čechách poctila nomináciou na objav roka. Trošku skôr ju jedno z veľkých vydavateľstiev Warner pribraním medzi interpretov zoficiálnilo a ako to už býva, práve vtedy prekonali Tata Bojs zmenu zostavy. Nedávno sa im podaril ďalší kúsok: ich posledný album Futuretro vyšiel ako kolekcia remixov z rúk domácich, slovenských, ale aj svetoznámych tanečných formácií a DJ-ov.

V Tata Bojs bubnuje nie celkom neznámy výtvarník Milan Cais a na basgitare hrá Mardoša. Okrem týchto zakladateľov skupiny po odchode gitaristu prišiel syn Vladimíra Mišíka Martin, a Klárka, ktorá hosťovala na klávesoch, ostala natrvalo.

„Nová platňa nie je úplne naša,“ hovorí Mardoša o kompilácii prerobených pesničiek s názvom Termixes. „Sú to pohľady iných ľudí na to, čo robíme – síce nás to teší, ale nie je to naše.“

Do koncertného programu teda remixy nezaradia, hoci: „Vzali sme jeden loop od kapely TransGlobal Underground, ktorá ho urobila pre zmenu z mojich bubnov,“ smeje sa Milan Cais.

S pesničkami Tata Bojs sa pohrali Ecstasy Of Saint Theresa, TransGlobal Underground, Laco Lučenič alebo aj tajomný chlapík vystupujúci ako Öggg. „Britská kapela TransGlobal Undeground prišla do úvahy až v druhej fáze, najprv sme oslovili Zion Train, s ktorými sme hrali na jednom festivale. Sami navrhli, že by nám urobili remix a nasadili nám nápad do hlavy. K TGU sa album Futuretro dostal cez štúdio Sono, kde sme ho nahrali. Stačilo im poslať mail s otázkou, či by nechceli zmixovať nejakú skladbu,“ vysvetľuje Cais.

Laco Lučenič je u rovnakého vydavateľstva a J. P. Muchowa pozná každý od hudby. Mnohých remixérov Cais s Mardošom ani nevideli, tvorba cédečka prebiehala cez počítače – Tata Bojs poslali záznam spevu a gitary a bicie s basmi si už kapely dorobili.

Výsledný efekt chutí ušiam oveľa lepšie ako výsledný drink na krste platne. Mardoša: „Všetci tvorcovia, ktorí väčšinou osobne prišli, vhodili niečo do mixéra na pódiu, od citróna po bobkový list. Bolo to pekne hnusné!“

Na akciu odmietol prísť tajomný Öggg, o ktorom budeme ešte počuť. Odmietol aj nezávislú cenu hudobných publicistov Žlutá ponorka. „Jeho remix je však skvelý,“ hovorí Cais. „Okrem neho vždy vypichujem brniansky Reset. Prvoplánová je jedine pesnička od Operatora. Ľudia z komerčných rádií za ale ňou doslova šalejú. Hodí sa medzi to stupídne techno pre taxikárov,“ dodáva so smiechom.

Komercia dýcha na Tata Bojs aj inak: „Ak by sme neboli vo veľkej firme, nikdy by sme nerobili autogramiádu v predajni,“ vysvetľuje Milan Cais výhody a nevýhody starostlivosti vydavateľstva o „koňa“. „Robíme len to, čo je nutné, ponúkali nám nejaké relácie – základné ‘trapárny‘ – do ktorých sa nám naozaj nechcelo a Warner to akceptuje.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ