O podujatie, ktoré organizuje Iniciatíva za živé mesto a Slovenské banské múzeum, je už tradične veľký záujem. Dôvodom je atmosféra, ktorá dokáže predovšetkým mladšie vekové kategórie vrátiť do obdobia, ktoré si už ani nedokážu poriadne predstaviť. Na nádvorí sa stretávali s mešťanmi – waldbürgermi, rytiermi, strelcami, šermiarmi, utekali spod dosahu hrozivého kata vo veži, nazvanej príznačne Himmelreich, alebo sa bavili so skutočným štiavnickým Náckom či bábkovým divadlom Antona Anderleho. Ktorékoľvek z remesiel si mohli návštevníci vyskúšať sami. Záujem bol aj o javorové husle Juraja Čambora, hudobné nástroje Tibora Kablíčka z Cinobane či o nádherné rytecké práce študentov Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Hodruši-Hámroch. Učilište sa vrátilo k pôvodným umeleckým profesiám v roku 1991 a vypláca sa mu to.

A keďže láska k umeniu ide tiež cez žalúdok, nechýbalo ani obľúbené jedlo festivalu, na ktoré sa mnohí návštevníci tešia celý rok. Párance sú krajovou špecialitou žien z Pukanca, ktoré ich varia priamo na mieste. Vychýrené kuchárske trio Struhárová, Zorvanová a Foltánová napriek neuveriteľnému teplu pri hrncoch ukazovalo, prečo je toto jedlo také obľúbené a prečo ho pôvodne začali variť chlapi, ktorí pracovali v horách.

Hlavným dôvodom je, že pri robote sa zašpiní minimum hrncov, ktoré chlapi v hore nemali kde umývať. No nielen to. Veľký kus cesta sa vypracuje z vody, múky a soli, a ako bolo na kuchárkach vidieť, vymiesiť takéto cesto je drina aj pre chlapa. Cesto sa potom vyvaľká a kusy sa párajú podobne ako látka. Uvarené párance sa posypú zemiakmi uvarenými v pahrebe, maslom alebo tvarohom. Z vody, v ktorej sa párance varili, pripravovali chlapi ešte polievku. Stačilo pridať trocha masla či masti. Žalúdok našich predkov nebol rozmaznaný.

KVETA FAJČÍKOVÁ