Príliš bolestný bol pohľad na smútok slovenských hádzanárok po konci tohtoročnej kvalifikácie MS v rakúskom Stockerau. Spokojnosť pri vlaňajšom žrebe so súperom, ktorý mal v pláne radikálne omladenie a tým nám pomáhal živiť postupové plány, postupne s návratom skúsených hráčok do jeho radov mizla. Samotný dvojzápas však ukázal, že hoci naturalizované Litovčanky Fridrikasová, Sypkusová či ukrajinská brankárka Rusnačenková sú individuality samy osebe, bolo v silách slovenského kolektívu cez Rakúsko prejsť.

Bez ohľadu na sporné výroky slovinskej rozhodcovskej svojice Repenšek, Požešnik (v momente, keď sme v piatkovej odvete preberali opraty zápasu, šikovne pomohli Rakúšankám, aby sa tak nestalo), o postupe sa nerozhodlo len v odvete. Hráčky sa oň obrali zbytočnou bojazlivosťou v úvode prvého súboja v Šali, ktorú skúsený súper využil a slovenské snahy o vytvorenie náskoku do odvety museli byť razom korigované na doťahovanie straty. Na plusové góly pre druhý zápas už nebolo času ani sily. Práve tento moment v konečnom dôsledku prevážil misky váh na stranu súpera. Ten nebol lepší, vyhol sa ale podobnému výpadku a je na šampionáte.

Bojovná a perspektívna partia okolo Tomáša Kuťku môže teraz donekonečne opakovať ono známe slovenské: Škoda, bolo to tak blízko atď. Peniaze a propagácia čakajú na MS Rakúsko, nás opäť len únavné a nákladné sito predkvalifikácie so slabými súpermi, s ktorými také potrebné skúsenosti hráčky len ťažko naberú.

Na nový štart sa hádzanárky vydajú i s novým trénerom. Kto nahradí odchádzajúceho T. Kuťku, bude podľa slov prezidenta hádzanárskeho zväzu Pavla Derfényiho známe najneskôr do začiatku sezóny. Horúcim kandidátom je kouč majstrovskej Šale Ján Packa, Derfényi nevylučuje, že slovenské kormidlo chytí do rúk aj zahraničný tréner. Ak by sa tak naozaj stalo, jeden plus by nový kouč mal hneď od začiatku. Spory klubových s reprezentačným trénerom by takmer určite prestali existovať. A tie veru silu reprezentácie v tomto kvalifikačnom cykle nezvýšili.