vystupovať ako obhajca proti štátu,“ tvrdí správa v novinách. Na prvý pohľad vyzerá takýto zámer zmysluplne a opodstatnene. Jeho „čaro“ je však postavené na vode a arogantných ambíciách ľudí bažiacich po moci.

Vlnu pohoršenia vzbudzuje návrh organizácie, ktorá si chce lobistickými praktikami vydobyť štatút advokáta podnikateľov. K dosiahnutiu cieľa nemá podľa všetkého ďaleko. Na svoju stranu dokázala získať ministerku financií, čo pri jej chápaní slobodnej ekonomickej súťaže pravdepodobne nebolo veľkým problémom. O čo ide?

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), ktorá reprezentuje záujmy dvoch tisícov svojich členov, chce pod svoju strechu dostať všetky podnikateľské subjekty na Slovensku. „Chceme, aby boli spoluzodpovedné za tvorbu hospodárskej politiky,“ argumentuje SOPK. Keďže sa jej o efektívnosti takéhoto kroku nedarí presvedčiť prevažnú väčšinu slovenských podnikov, siaha po nástroji neschopných, no rozhodnutých dosiahnuť svoj cieľ za každú cenu - obísť tých, ktorých sa týka, a sústrediť svoje presviedčacie schopnosti na politikov. Ak sa SOPK podarí presvedčiť zákonodarcov, o svoju budúcnosť má postarané. Podnikateľské subjekty by totiž museli prispieť do jej pokladnice, pretože by im to prikázal zákon.

Hlavným argumentom, ktorým sa SOPK oháňa, je zastupovanie podnikateľov. Jej rétorika je postavená na úplnom ignorovaní slobody podnikania a v skutočnosti predstavuje ďalšiu ranu pod pás - zavedenie ďalšieho daňového zaťaženia, teda násilného odovzdania časti svojho majetku v prospech iného subjektu.

Za zamyslenie stojí fakt, že členská základňa SOPK je len zlomkom z celkového počtu podnikateľských subjektov na Slovensku, hoci už teraz sa teší mimoriadnej priazni štátu a politikov. Na rozdiel od iných komôr podobného charakteru sú príspevky jej členov odpočítateľnou nákladovou položkou. Jej predseda sa teší aj veľkej priazni prezidenta Schustera, u ktorého patrí medzi „nezávislých odborníkov“.

Za úvahu stojí aj ďalšia otázka: Za aké záujmy svojich členov, teda všetkých podnikov, chce SOPK bojovať? Jediným záujmom podnikateľských subjektov je dosiahnutie zisku. Má to byť azda zakotvenie práva na zisk do zákona? Za čie záujmy by SOPK bojovala v prípade veľkých maloobchodných reťazcov a ich domácich dodávateľov? Záujmom obidvoch skupín je síce predať čo najviac, no každá z nich tento cieľ dosahuje iným spôsobom. Ak nájdu spoločnú reč, určite to nebude verdikt komory a jej odborníkov, ale sloboda voľby na voľnom trhu.

SOPK, naplnená pocitom vlastnej dôležitosti a nezastupiteľnosti, sa nazdáva, že robí toľko, že z jej práce majú prospech aj neorganizovaní podnikatelia. Jej filozofia je v tomto prípade úplne identická s tou, ktorú len pred niekoľkými mesiacmi prezentovali slovenskí odborárski bossovia. Vďaka odborom a ich „akciám“ majú prospech aj tí pracujúci, ktorí nie sú členmi odborov. Na základe tejto logiky by im preto mali prispievať všetci bez ohľadu na to, či sú odborármi, alebo nie sú. Tento návrh si vyslúžil len toľko, koľko si zaslúžil - pobavený úškľabok.

Vytvárať podmienky na rozvoj súkromného podnikania neprináleží jednej z mnohých lobistických skupín, hoci sa vydáva za zástancu podnikateľov. „Zladiť“ efektívne záujmy tisícov subjektov nedokáže žiadna byrokracia, ale trh s čo najmenším počtom administratívnych zásahov. Byť blízko k politikom je však veľké pokušenie - ich priazeň môže totiž vyniesť rozprávkový zisk.

MICHAL NALEVANKO