Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (presnejšie jej rada) sa potichu a nenápadne rozhodla zastaviť vychádzanie Kultúrneho života. Vraj naň napriek podpore ministerstva nemá finančné prostriedky. O verejných zbierkach si nerobím ilúzie, no každé normálne a životaschopné spoločenstvo by krízovú situáciu tohto rozmeru riešilo radikálne vlastnými silami a zaviedlo tvrdé núdzové opatrenia. Keby v srdciach rady žili aspoň posledné záblesky revolučnej vôle (pokiaľ v nich niekedy sídlila), z ktorej Obec spisovateľov a po nej asociácia vznikla, s okamžitou platnosťou by namiesto oportunistickej likvidácie vlastného tlačového orgánu zrušila všetky hoci aj rozpracované akcie, zarazila akékoľvek tuzemské i zahraničné cesty a riskujúc prípadný konflikt s ministerstvom všetky peniaze predisponovala na vydávanie Kultúrneho života. (Prispievatelia by sa, prirodzene, zriekli honorárov.) Za akúkoľvek cenu by časopis udržala aspoň do volieb. Nech ho po nich, tak ako sa patrí, odborne odkrágľuje nejaký nový Slobodník. V nijakom prípade nemala právo, aby z neochoty komplikovať si život problémami spáchala harakiri. Presne o to tu totiž ide.
Poprava Kultúrneho života (v dejinách už tretia) je nielen nemorálna, ale aj ohromujúco tupozraká a hlúpa. Jedinou logickou reakciou na ňu malo byť mimoriadne valné zhromaždenie asociácie, ktoré by za toto neospravedlniteľné zlyhanie celú radu odvolalo a sfunkčnilo ju prílevom nekompromisnej mladej krvi. Lenže ako nás poznám, asi sa namiesto toho budeme opäť raz pasívne prizerať, ako sa deje čosi, s čím bytostne nesúhlasíme.
Takže hodnotenie Rady Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska je jednoznačné.
HODNOTENIE: * * * * *
