filozofiu na svoj obraz.
Spôsob a možnosti aplikácie antropozofie v jednotlivých krajinách sveta sú priamo úmerné slobode myslenia a zákonom, ktoré ju ohraničujú. Na základe antropozofie vznikla Obec kresťanov – veriace spoločenstvo, formálne podobné napríklad náboženským skupinám mormónov alebo dokonca jehovistickej sekte. Preto je Steiner pre niektorých božským zjavením, pre iných zase figúrka, ktorá zmiešala v jednom hrnci všetko, čo už bolo povedané a zabudnuté.
Iniciatívy antropozofov vychádzajú z Nemecka a Holandska. Smerom na východ – do Česka, Ruska aj na Slovensko, sa vybrali hneď po roku 1989. Cestu si začali raziť predovšetkým cez waldorfskú pedagogiku, ktorá preferuje výchovu prostredníctvom umenia a remesla, návratu k prírode a prírodným materiálom.
Okrem školského systému sa ich filozofia uplatňuje aj v chránených domovoch, tvorivých dielňach a komunitách pre zdravotne postihnutých. V Európe je takýchto zariadení asi 170, ujali sa aj v Južnej Amerike, Afrike, Austrálii či na Novom Zélande.
V Európe sa so zakladaním komunít pre postihnutých začalo v rokoch 1968–70. Napríklad v Holandsku začali podporovať komunitný systém samotní rodičia tým, že rozmýšľali o osamostatnení sa svojho postihnutého dieťaťa. Vo Švédsku sa impulzom stali súdne procesy rodičov, ktorí si uvedomili, že svoje deti mohli dávať iba do inštitucionalizovaných domovov. Žalovali štát, že im neponúkol inú možnosť, a spory vyhrali. V Nórsku zase patrila väčšina chránených bývaní cirkvám, ktoré ich však postupne presunuli pod správu obcí. Vo Francúzsku vznikol mimoriadne účinný komunitný typ služieb pod názvom Archa. Vychádza tiež z kresťanských princípov a rozšíril sa po celej Európe, predovšetkým v Poľsku. (ea)
