Mladá žena Camille sa stane otrokyňou vlastnej ľúbostnej intrigy: zamiluje sa na prvý letmý pohľad a potom obeť sleduje, až kým nezistí jej identitu. Vypátra, že objektom jej lásky je Abel Weil, psychoanalytik zameriavajúci sa na manželské poradenstvo. Spoveď na freudovskom diváne hádam už neodmysliteľne patrí k inventáru ženskej prózy - Erika Jongová, a mužských filmov - Woody Allen. Napriek tomu autorka túto ošúchanú scénu využila. Mužov, o ktorých je na diváne reč, vidíme pred sebou v niekoľkých literárnych portrétoch.
Zaujíma vás, na čo Laurensovej hrdinka tie terapeutické schôdzky využila? No predsa na nič iné, než na to, že v nich týchto chlapíkov driape na kúsky.
Originál knihy V náruči mužů vyšiel v roku 2000 a je to autorkin siedmy a najúspešnejší titul. Priniesol jej komerčný úspech a aj jedno z prestížnych uznaní - cenu Femina.
Osud Camille, hlavnej postavy jej novej knihy, je ako príbeh dosť nepríťažlivý: po nie veľmi veselej mladosti a po skončení školy mladá žena otehotnie a vydá sa. S odstupom času však partnerovi, ktorý je jej neverný, prestáva rozumieť a potom sa pokúša neveru opätovať. V tejto kríze jej umrie druhé dieťa. Po sklamaní v láske a odcudzení nasleduje rozvod.
Camille pritom nie je proti mužom - naopak, miluje ich. Miluje ich celá. Miluje ich telesne, myslí na nich, prezerá si ich, baví sa s nimi, túži po nich, predstavuje si ich, zaujíma sa o nich tak, ako keby nič zvláštnejšie na svete neexistovalo.
Pri inventúre všetkého, čo o mužoch vie, sa ukazuje, že skutočné zblíženia s mužmi budú skôr ilúziou žien, lebo muži, ako sa zdá, sa o ženy v skutočnosti vôbec nezaujímajú. Schopnosť lásky, to je akési nedosiahnuteľné tajomstvo žien.
Časť textu sa tvári ako psychologická analýza, ale to je len literárna ilúzia. Občas postava vedie s mužmi vnútorné dialógy, háda sa s nimi, inde ich len s nadhľadom opisuje, prípadne ich využije ako zámienku v úvahe o sebe samej. Niektorých dôverne pozná: Otec, Starý otec, Prastrýc, Manžel, André, Snúbenec, Prvá láska, Priateľ, Amal, Milenec. Iných nemala možnosť poznať, lebo neexistujú (Brat, Syn); o niektorých iba rozmýšľa, iných stretáva, ale oni si ju nevšimnú (Vydavateľ, Psychológ, Spevák, Herec, Muž zo sna, Profesor, Gynekológ, Spisovateľ, Neznámy, Korešpondent, Ježiš, Lekár, Psychiater, Zabudnutý muž, Chodec, Chlap, Čitateľ, Žiak).
Každého však zameria a prezrie: Páčim sa mu? Čo si o mne myslí? „Píšem knihy pre mužov, ale čítajú ich predovšetkým ženy,“ hovorí Laurensová. Vyhýba sa zornému uhlu feminizmu. Jemnosťou a vtipom je to však - pokiaľ je to vôbec možné - text nezávislý od rodových schém.
V náruči mužů nie je ďalšou sondou do škandálneho sexu, aké v posledných rokoch vo Francúzsku vychádzajú. Je to červená knižnica pre pokročilých? To by Lubomír Martínek, český parížsky spisovateľ, v doslove nenapísal: „Presvedčivý, poctivý, presný, pekný text.“
ANDREA PUKOVÁ