FOTO - REUTERS
Pre dvadsaťpäťročného stredopoliara francúzskej reprezentácie Patricka Vieiru bude dnešný otvárací zápas svetového šampionátu návratom k jeho pôvodným koreňom. Práve v senegalskom Dakare narodený hráč londýnskeho Arsenalu, ktorý sa futbalovému remeslu vyučil vo Francúzsku, nikdy nezabúda, kým je a odkiaľ prišiel.
Už pod horúcim africkým slnkom sa nakazil vírusom zvaným futbal. Jednoduchá plastová lopta znamenala pre malého Patricka všetko. Ako sedemročný opustil krajinu s nádejou, že aj v tej novej sa k nej rýchlo vráti. „Afrika mi leží v srdci. Som hrdý na svoj pôvod i na Senegal. Ak by som si mal vybrať, radšej by som chcel spoznať Mandelu ako Pelého. Povedal by som mu, že africkým ľuďom vlieva silu,“ vyznal sa pred majstrovstvami sveta ‘98, po ktorých dvíhal nad hlavu trofej pre najlepšie mužstvo planéty. Dva roky nato sa mu sen splnil. Počas afrického turné s francúzskym tímom sa s Mandelom, ktorého do roku 1993 väznili, stretol a na znak úcty mu podal ruku. Vieira rýchlo zmizol z francúzskej futbalovej scény. Prestúpil do milánskeho AC, ale na severe Talianska sa nepresadil. Situáciu profesorsky využil tréner Arsene Wenger, známy stratég a diplomat, a ponúkol mu miesto v londýnskom Arsenale. Vraví sa, že anglická Premier League je najťažšou európskou futbalovou školou. Vieiri si trúfal, lebo vždy túžil hrať za známy a veľký klub. Po príchode mu veľmi pomohol reprezentačný spoluhráč Emmanuel Petit. Boli to v novom pôsobisku nezaplatiteľné skúsenosti. Odvtedy sa medzi oboma datuje nerozlučné priateľstvo.
Lenže v kariére Vieiru sa objavili aj negatíva. Dosť často na trávniku preháňal tvrdosť. Zabrzdil včas - raz dostal trest na šesť zápasov po dvoch vylúčeniach za sebou a skrotol. Tvrdosť a nekompromisnosť mu ostali, ale už v rámci fair play. Vytušili to aj vďační fanúšikovia londýnskych „kanonierov“, ktorí by ho videli najradšej s kapitánskou páskou. Veď tridsaťjedenročný skúsený reprezentačný obranca Tony Adams vzhľadom na svoj vek i úspešne absolvovanú protialkoholickú liečbu má zenit výkonnosti za sebou. Tento fakt zobral do úvahy aj švédsky tréner Albionu Sven-Göran Eriksson, ktorý ho nenominoval na majstrovstvá sveta. Štadión Highbury si Vieiru obľúbil natoľko, že pri každom jeho vydarenom zákroku nadšene aplauduje.
Vo futbalovom živote niekoľkokrát rehabilitovaný Vieira sa stal lídrom Arsenalu. Najmä po tom, čo s jeho výraznou pomocou dosiahol anglický klub konečne na prvenstvo v Premier League a pridal k tomu aj víťazstvo v najstaršej pohárovej súťaži sveta - F. A. cupe. V dnešnom úvodnom soulskom zápase MS Francúzsko - Senegal to bude pre Vieiru takpovediac rodinný súboj. „Od vyžrebovania záverečného turnaja nemyslí môj starý otec na nič iné. Drží palce francúzskemu mužstvu. Pre mňa to bude naozaj zvláštny zápas,“ dodal Vieira.
MIROSLAV BUKOV
