
Roger Waters.
FOTO – BARRY BRECHEISEN
Aj takto by sa dala vystihnúť Watersova sólová dráha, ktorý v roku 1983 opustil legendárnu skupinu a ďalšie dve desaťročia neprávom pôsobil v tieni bývalých spoluhráčov.
Najdôležitejšia skupina
Pink Floyd už v Prahe koncertoval a hovorí sa, že posledný kompilačný album Echoes bol ich labuťou piesňou. Je tu však Waters, ktorý koncom šesťdesiatych rokov zobral skladateľské žezlo po Sydovi Barrettovi a v nasledujúcom desaťročí urobil z Floydov jednu z najdôležitejších skupín rockovej éry. Albumy The Dark Side of The Moon, The Wall alebo Wish You Were Here priniesli do populárnej hudby dobrodružstvo a emócie. Pri pompéznosti projektov nezabudli skladať obyčajné piesne.
Prečo sa dodnes kupujú nahrávky Floydov? „Myslím, že je to v čistote tých nahrávok. Ľudia si ich kupujú v puberte, keď je dôležité stotožniť sa s nejakými ideálmi. Preto sa stále predáva knižka Kto chytá v žite. Pomáha nám objavovať, ako rozmýšľame,“ povedal Waters pre Rolling Stone.
V roku 1984 vydal prvú sólovku The Pros and Cons of Hitchhiking. Ďalšie dva roky strávil na súdoch, kde obe na smrť znepriatelené strany, na jednej Waters, na druhej David Gilmour, Nick Mason a Richard Wright, bojovali o právo užívať názov skupiny. Waters súd prehral a v roku 1987 bol svedkom, ako pinkfloydovské Momentary Lapse of Reason vyletelo na prvé miesta hitparád po celom svete, zatiaľ čo jeho projekt Radio K.A.O.S. ho doviedol skoro na mizinu.
„Pred ich turné v roku 1987 predali zopár lístkov, avšak za dva dni pred jeho otvorením zmizlo160-tisíc vstupeniek. Názov má neuveriteľnú silu,“ tvrdí Waters.
Červený odtieň
Nerovný boj s bývalými kolegami pokračoval aj v deväťdesiatych rokoch. Waters pomerne v tichosti vydal ďalšiu sólovku Amused to Death. Pink Floyd na koncertnej šnúre k Division Bell zarobili ďalšie milióny. Podobu pražského koncertu môže pripomenúť živý In The Flesh z roku 2000, obsahujúci staré floydovské pesničky, alebo minuloročný prvý diel výberovky z jeho sólovej dráhy Flickering Flame Solo Years Volume 1, potvrdzujúci, že je stále premýšľavým inžinierom utrápených ľudských duší a nestratil nič zo svojej skladateľskej zručnosti.
Pink Floyd sa stal inšpiráciou pre mnoho mladých skupín. Napríklad Radiohead sú tou kapelou, ktorej novinári stále pripomínajú, že sú ich nástupcami. „Môj syn mi dal ich OK Computer. Páčilo sa mi tam zopár piesní, ale po ich ďalších albumoch ma chlapci stratili. Viete, hneď som hľadal, kde mám moje albumy Neila Younga a Johna Lennona,“ hovorí.
Staré spory nie sú dodnes zažehnané a pri spomienke na Gilmoura dostane Watersova tvár červený odtieň. Pink Floyd skončí možno ako jediná obrovská skupina éry zo 70. rokov, ktorá neurobí comebackové turné. „Vďaka bohu,“ dodáva Waters.
PETER BÁLIK