zastúpenú v senáte. V septembri 1998 - pred senátnymi a komunálnymi voľbami - podpísali štyri strany zmluvu o povolebnej koalícii.
Štvorkoalícia v oboch voľbách uspela a sústredila sa na parlamentné voľby v júni 2002. Záväzok „pred voľbami i po voľbách jedine spoločne“ potvrdila štvorka svätováclavskou zmluvou rok po svojom vzniku. Preferencie sa pohybovali okolo 24 percent. Dnes je všetko ináč.
Spory o kreslá
Kameňom úrazu sa stal spor o lídra celej štvorkoalície. Už prvá voľba v januári minulého roku vyvolala prekvapenie. Za ľudovcov kandidoval dosiaľ nie veľmi známy Jaroslav Kopřiva, za US jej predseda Karel Kühnl, ODA vybrala svojho šéfa Michaela Žantovského, DEU sa s výberom svojho kandidáta vôbec nenamáhala - ako najslabší článok štvorky to považovala za bezpredmetné.
Výsledok voľby bol však iný - i keď nekandidoval stal sa šéfom ľudovec Cyril Svoboda. Strany jednoducho neboli schopné sa na jednom z kandidátov zhodnúť. Neschopnosť rozdeliť si funkcie bez hystérie zostala tomuto zoskupeniu až do dnes.
Svoboda v kresle najvyššieho štvorkoaličníka začal zostavovať tieňovú vládu, ktorej zloženie sa mu stalo osudným. Nesúhlasil s ľudovcom Miroslavom Kalouskom na poste tieňového ministra obrany a spolu s unionistkou Hanou Marvanovou v médiách protestovali. Výsledkom nešťastných peripetií okolo tieňovej vlády bola Svobodova rezignácia. Vydržal iba dva mesiace. Nahradil ho Kühnl.
Zo štvorky dvojka
A nasledovala už len jedna trápnosť za druhou. Hana Marvanová, ktorá sa stala miesto Kühnla predsedníčkou US, spolu s ľudovcami začala presadzovať integráciu US a DEU. Štvorkoalícia sa scvrkávala. Stala sa z nej trojkoalícia, hoci sa hrala na štvorku.
Zlom nastal v decembri minulého roku, keď sa objavili problémy s viac než šesťdesiatmiliónovým dlhom ODA. O jeho existencii vedeli zvyšné strany celý čas, teraz sa to pre nich stalo problémom číslo jeden. Michael Žantovský sa snažil nájsť východisko, ako veriteľov upokojiť, neupokojil ale vlastných zmluvných partnerov.
Začiatkom februára ODA zo zoskupenia vylúčili. Dvojka si začala hovoriť koalícia. Aby sa verejnosti ukázala v čo najlepšom svetle, zrušila všetky svoje funkcie, s ktorými pôvodne chcela vyraziť do volieb. Funkcia lídra bola zrušená, tieňová vláda prestala existovať. Dvojka dnes alibisticky tvrdí, že nemá tieňové kreslá, ale iba odborných hovorcov.
Programový hybrid
Dodnes nie sú predstavitelia koalície schopní povedať ani to, prečo bola nutná integrácia US a DEU. Oficiálne tvrdia, že sa vyčistila politická scéna. V kuloároch sa však hovorí, že skutočným dôvodom bolo umlčať DEU Ratibora Majzlíka. Tá totiž ako samostatná strana tvrdo odmietala povolebnú spoluprácu so sociálnou demokraciou. Dnes nie je o DEU počuť.
Dalo by sa očakávať, že „prečistená“ koalícia je dnes kompaktným celkom. Realita je však iná. A logicky, ako tvrdia českí politológovia. Politické zoskupenie vzniklo, aby sa vymedzilo proti partnerstvu Klausa a Zemana. To však nemôže eliminovať programovú nejednotnosť.
Koalícia je programovým hybridom. Pravicová US-DEU inklinuje k ODS, odkiaľ veľká časť unionistov odišla. Stredoví ľudovci sa netaja náklonnosťou k ČSSD. Predovšetkým šéf KDU-ČSL Cyril Svoboda.
Ideová nejednotnosť sa prejavuje pri hlasovaní v poslaneckej snemovni. Peripetie štvorkoalície, respektíve koalície sa museli prejaviť v predvolebných preferenciách, ktoré sa dnes pohybujú okolo 15 percent.
PRE SME - RENATA KALENSKÁ, Lidové noviny
