Šťastný Emil Babín (v strede). Keď drží v rukách vlastnú knižku, prežíva vraj podobný pocit, ako keď má muž v náručí ženu, ktorú miluje natoľko, že si ju vzal za manželku. Je šťastný, že sa na to odhodlal, a ona je zrazu tu a patrí mu. A kde berie inšpiráciu k básňam? Vraj u svojich detí. „To že ich mám, mi otvára okná zraku a vidím veci, ktoré, keby som ich nemal, by som asi nevidel.“ Dobrú náladu mal aj huslista Peter Michalica. Babín ho potešil nielen veršami, ale aj tým, že sa ukázal ako znalec vážnej hudby a mal presnú predstavu, aké skladby by na krste mohli zaznieť.
Emil Babín je známy ako publicista, píše však aj básne. Už dávnejšie uvažoval vydať ich knižne, ale keďže doba básnikom nepraje, zbierka Svätci na smetisku ležala dlho nepovšimnutá v jednom vydavateľstve. Už to s ňou vyzeralo bledo, no potom sa rukopis dostal do rúk vydavateľovi Petrovi Chalupovi, ktorý bojuje na prvý pohľad „kichotovský“, ale na počudovanie úspešný boj. V mori paperbackových bestsellerových brakov, ktoré zaplavujú kníhkupectvá, on vydáva knižky v koži či zamate, kultivovaných básnikov a prozaikov. A trúfne si aj na debutanta. Hneď, ako si Babínove verše prečítal, vzal si ich pod krídla. Minulý týždeň už knižku s ilustráciami Ľudovíta Hološku pokrstili v bratislavskej literárnej kaviarni U Garpa.
