
Jim Shekhdar

Na lodi Le Shark.
v, mu trvala deväť mesiacov a jeden deň. Tridsiateho prvého marca tohto roka sa 54-ročný britský dobrodruh zapísal ako ďalší do kroniky dobyvateľov Tichého oceánu. Je však prvým veslárom, ktorý ho pokoril bez sprievodnej lode, zastavenia a cudzej pomoci.
O svoje zážitky z plavby sa energiou nabitý obchodník s počítačmi podelil tento týždeň aj v Bratislave. Hlavné mesto Slovenska si žoviálny muž s hustou prešedivenou bradou podľa vlastných slov adoptoval a od roku 1994 tu pôsobí aj jeho firma.
Najprv bol Atlantik
Rodák z anglického kúpeľného mesta Leamington v anglickom grófstve Warwickhire začal o ceste naprieč Tichým oceánom uvažovať po tom, ako spolu s priateľom Davidom Jacksonom zdolal v rámci Pretekov pre charitu (Race for charity) v roku 1997 Atlantický oceán. Šesťdesiatpäť dní na jeho vlnách mu učarovalo, a tak sa v hlave muža, ktorý pomáhal stavať letisko v Zaire a určitý čas strávil medzi kanibalmi v Papui-Novej Guinei, začal rodiť nový cieľ.
„Dva a pol roka som to plánoval a zháňal peniaze. Stále som však nevedel presvedčiť toľko sponzorov, aby som si pokryl výdavky. Takmer nik nebol ochotný ísť do takého rizika. Tvrdili mi, že to nedokážem, označovali ma za blázna a celú akciu za nerealizovateľnú,“ hovorí Jim Shekhdar.
Z Chile ani za svet
Keď mal už napokon peňazí dosť a sedemmetrová modrá loď s názvom Le Shark (Žralok) bola oblepená množstvom firemných reklám, nastali problémy s naplánovanou trasou.
„Chcel som vyraziť z Chile, tamojšie námorné zložky však o tom nechceli ani počuť. Vraj som neskúsený, moja loď nemôže odolať vode a celé že je to úplná hlúposť. Ich najväčším argumentom však bola nedávna záchranná akcia francúzskeho veslára, ktorá vyšla Čiľanov na tri milióny dolárov. Ďalšie peniaze už nemienili utrácať.“
Jim Shekhdar sa však nechcel vzdať. Napadlo mu, že by sa mohol dohodnúť s veliteľom námorných síl a tajne vyplávať v noci. Ten však nesúhlasil. „Pobrežnej hliadke neprekĺznete, loď vám skonfiškujeme a v base strávite sedemdesiatsedem dní. Presne toľko, koľko si Pinochet odsedel v Anglicku,“ pošepkal mu veliteľ.
Samota je zlá
„Šiel som teda do Peru,“ hovorí Jim. Stratil však mesiac času a ani počasie už nebolo také, s akým pri plánovaní cesty počítal. V peruánskom Ile sa v čase jeho odchodu konal festival, a tak Jima na prvých metroch plavby sprevádzalo množstvo ľudí.
Potom však na viac než tri štvrte roka osamel. Prvé dva mesiace samoty si celkom vychutnával, ale so zhoršením počasia prišli depresie. „Veľmi zlé to bolo po piatich mesiacoch plavby. Vtedy mi už bolo jasné, že cesta bude trvať oveľa dlhšie, ako som počítal, takže som sa musel začať obmedzovať v jedení.“ Jedla mal síce dosť, 325 kg vážiaca loď mala po naložení potravín rovnú tonu, to však malo Shekhdarovi vystačiť na veľmi dlhý čas.
Ešte ťažšie však niesol šiesty a siedmy mesiac, keď sa ocitol v zóne bez pokrytia satelitom. „Bolo to tisícpäťsto kilometrov na každú stranu od akejkoľvek pevniny. Mobil mi bol úplne zbytočný a pritom s postupom času bolo čoraz ťažšie neprehodiť aspoň s niekým slovíčko – dve. V takých chvíľach, v tej malej loďke, oveľa lepšie pochopíte veľkosť oceána. Môže si s vami robiť, čo chce. Môže vás kedykoľvek prevrhnúť. Párkrát to aj skúšal. Len som dúfal, že keď sa to stane, loďka sa rýchlo obráti späť. Mal som totiž špeciálne na to dômyselne vyvinutý prístroj.“
Strachu sa však napriek tomu nevyhol. „Najhoršie chvíle som prežíval jedného rána o pol štvrtej. Bola ešte tma, keď som sa zobudil a zistil, že som vari desať metrov od obrovského ropného tankera. Keby ma bol zachytil, rozdrvil by ma ako škrupinu a nik na palube by ani nezistil, že k nejakej zrážke došlo. Nemal som žiadne svetlá. Len s vypätím všetkých síl sa mi podarilo zrážke zabrániť.“ Shekhdarovi nebolo všetko jedno ani vo chvíli, keď sa z jedného prístroja ozvalo varovanie o blížiacom sa hurikáne Paula. Smeroval presne do miest, kde sa plavila jeho loďka. „Vtedy som sa poriadne bál, ohlasovaná rýchlosť vetra bola 260 kilometrov za hodinu. Našťastie ma to minulo.“
Problémy s vodou a žralokmi
Potom sa mu pokazil prístroj na výrobu pitnej vody. „Tri týždne som ho nevedel opraviť, už-už som to vzdával. Chystal som sa teda požiadať o pomoc, a tým sa podľa pravidiel pripraviť o šancu byť prvým, kto Pacifik prevesloval bez cudzej pomoci,