BRATISLAVA – Prezident Rudolf Schuster v prejave o stave republiky tvrdo napadol celú vládnu koalíciu, ale najmä predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Vzťahy medzi sebou a premiérom tak vyostril na nebývalú úroveň. Prezident po prečítaní prejavu podal ruku Jozefovi Migašovi, Mikuláša Dzurindu však obišiel.

Viacerí členovia vlády odmietli prejav hodnotiť. Väčšina poslancov koalície, ale aj niektorí z radov HZDS tvrdili, že prejav bol v niektorých pasážach príliš osobný. Podotkli, že vzťahy medzi ústavnými činiteľmi by sa nemali riešiť na pôde parlamentu. Prezident tvrdil, že ak ho politici v parlamente a vo vláde ignorujú, je to dôkaz, že v našej politike stále platí známe slovenské porekadlo: Oko za oko, zub za zub. „… prvý je na ťahu ten, kto vládne. Ak sa súčasná koalícia nevie preniesť cez minulosť, môže rovnakú odvetu čakať od opozície, len čo sa naskytne prvá možnosť,“ povedal Schuster.

Predseda parlamentu Migaš reagoval na prejav veľmi stručne, formu vystúpenia odmietol komentovať. Premiér Dzurinda sa vyjadrí až dnes.

Z prejavu prezidenta je zrejmé, že väčšinu kritiky zameral na ministrov SDKÚ a na samotného Dzurindu. Len okrajovo sa venoval vážnemu problému Rómov, tému menšín vynechal úplne.

Popri tvrdej kritike vôbec nespomenul niektoré pozitívne výsledky vlády ako stabilita meny, zníženie úrokových sadzieb, očistenie bánk od zlých úverov či zlepšenie povesti Slovenska v očiach ratingových agentúr.

Prezident sa pred poslancami vrátil k obrazu troch Svätoplukových prútov, ktoré ako symbol jednoty zviazal počas inaugurácie s premiérom Dzurindom a predsedom parlamentu Migašom. Podľa Schustera sa však stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov postupne stali sporadickými a formálnymi. Premiérovi Dzurindovi vyčítal najmä jeho neúčasť na rokovaní s predstaviteľmi Národného divadla.

Premiér si vypočul aj to, že vládni predstavitelia sa často venujú viac straníckym ako občianskym problémom. Schuster to ilustroval na založení Dzurindovej SDKÚ, čím sa podľa neho začal vnútorný rozklad koalície a predčasná predvolebná kampaň.

Ostrú kritiku adresoval vláde, čo ocenila opozícia. Takmer celá vláda a skoro všetci vládni poslanci len nemo stáli pri odchode prezidenta zo snemovne. HZDS a SNS nadšene tlieskali.

Prezident sa na úvod vystúpenia naladil pozitívne. Ocenil zahraničnopolitické výsledky vlády. Položil si však otázku, či máme už dnes jasno v tom, akú úlohu bude Slovensko zohrávať v NATO a v Európskej únii.

Prístup zmenil vzápätí pri hodnotení domáceho diania. Vyčítal vláde, že začala písať čierne knihy a zaoberať sa honom na čarodejnice. Podľa Schustera exekutíva premeškala čas prijať dlhodobý program daňovej reformy a namiesto toho parlament začína schvaľovať poslanecké návrhy poznačené populizmom.

Myslí si, že najviac zostala Dzurindova vláda dlžná malému a strednému podnikateľovi. Špeciálne sa prezident venoval privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Vyzýval na spoluprácu v tejto veci s predstaviteľmi opozície a s nezávislými odborníkmi.

Nevynechal ani potrebu prijať štátnu doktrínu SR, ktorá je podľa neho potrebnejšia ako soľ. Veľkú časť prejavu vyčlenil na opísanie problému nezamestnanosti. Niektorí poslanci sa po prejave bavili na tom, že prezident hovoril aj o havarijnej situácii v košickom divadle. Podľa nich takéto zmienky nepatria do prejavu o stave republiky.

Vzrušenie v snemovni nastalo vo chvíli, keď prezident nepriamo pochválil Roberta Fica. Prezident tvrdil, že nenašiel vo vláde ohlas, aby sa Deň holokaustu vyhlásil za pamätný deň. „Našťastie pán Fico prebral túto iniciatívu a dotiahol vec do zdarného konca. Myslím, že to nepotrebuje komentár,“ povedal Schuster. Je však presvedčený, že napriek kritike je potrebné dať premiérovi a vláde šancu dokončiť všetko, čo občanom sľúbili do konca volebného obdobia.

Podpredseda parlamentu Béla Bugár z SMK si myslí, že prezident mal čo kritizovať. „Ale na druhej strane, byť prezidentom, okamžite by som vymenil svojich poradcov. Táto správa nebola o stave republiky. Pán prezident vniesol do prejavu žabomyšie vojny medzi parlamentom a prezidentom a premiérom a prezidentom,“ dodal Bugár.

Minister kultúry Milan Kňažko nevie, čo sa deje v pracovni R. Schustera. Je mu však pripravený kedykoľvek poskytnúť len „dobré informácie“.

Prvá správa prezidenta Schustera z roku 1999 končila slovami – dosť bolo signálov, nech za nás hovoria iba činy. Včera k tomu dodal, že občania čakajú za sľubmi činy. Ak nie sú, musí prísť minimálne ospravedlnenie a náhradné riešenie. V tom sa prezident zhoduje s opozíciou.

IGOR STUPŇAN