BRATISLAVA – Prioritou slovenskej vlády by sa malo stať škrtenie výdavkov. Tak znie odkaz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
„Znižovanie podielu verejných výdavkov na HDP, ktorý dnes presahuje polovicu, by viedlo k rastu výkonnosti ekonomiky. Takéto šetrenie by tiež vytvorilo priestor na znižovanie daní a odvodov. Tie sú príliš vysoké a tvoria vážnu prekážku pri riešení problému nezamestnanosti,“ upozorňuje OECD vo svojej výročnej správe o Slovensku.
Za posledné roky podiel verejných výdavkov na HDP klesal a dnes je porovnateľný s priemerom Európskej únie. „Verejné výdavky ako také nie sú zlé, pokiaľ nie sú nadmerné vzhľadom na príjmy štátu. Je však namieste opýtať sa, kam verejné výdavky na Slovensku tečú a či je to efektívne,“ skonštatoval analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Zradikalizujte
sociálnu reformu!
Na kontrolu verejných výdavkov je nevyhnutné prestavať sociálne fondy. Ide o fond dôchodkového zabezpečenia, fond nemocenského poistenia a fondy zdravotných poisťovní. „Prudký rast výdavkov týchto fondov vyvolal obavy o ich životaschopnosť,“ hodnotí vývoj slovenského sociálneho systému OECD.
Priority sociálnych fondov sa často líšia od zámerov vlády. Fondy pritom pracujú pod garanciou štátu a prijímajú priame transfery zo štátneho rozpočtu – minimálne na vykrytie časti svojich defictov v hospodárení. Dostupné štatistiky nedovoľujú presne vyčísliť objem týchto transferov. OECD v tomto smere Slovensku navrhuje zreformovať celý sociálny systém tak, „aby vytváral správne pracovné podmienky a zaistil efektivitu“.
Ako najväčší problém sa javí penzijný fond. Je spomedzi všetkých najväčší a priebežným systémom ročne prerozdelí okolo 80 miliárd korún. Tento fond je financovaný z 28-percentných odvodov ľudí a ich zamestnávateľov. Slovenská vláda už predložila parlamentu návrh zákona, ktorý zavedie druhý – kapitalizačný pilier dôchodkového poistenia.
OECD nám v tomto smere odporúča zvýšiť úlohu druhého piliera poistenia, vek odchodu do dôchodku predĺžiť na 65 rokov (štandard OECD), prepočítať dôchodkový systém poistným matematikom a sprísniť kritériá odchodu do invalidného dôchodku.
Hovorkyňa Sociálnej poisťovne Andrea Kadnárová: „Rátame s tým, že navrhovaný druhý pilier bude stačiť na to, aby sa deficit vo fonde dôchodkového zabezpečenia minimalizoval alebo dokonca eliminoval. Čo sa týka výhrad ku kritériám na odchod do invalidného dôchodku, tak tie prehodnocujeme priebežne a môžem povedať, že sa v poslednom čase sprísnili.“
Vyliečte zdravotníctvo!
Neúčinnosť a nízka motivácia vyústili do chronických finančných problémov celého systému, kde sa každý rok nenávratne strácajú miliardy korún. Dlhy fondov zdravotných poisťovní sa dnes šplhajú k 21 percentám HDP. Opatrenia na riešenie finančných problémov viedli k nerovnostiam v dostupnosti liečby. Takéto zníženie dlhov navyše predstavovalo len dočasné reformy.
„Prioritou by malo byť vyjasnenie základných problémov vrátane otázky, ktoré zdravotné riziká pokrýva sociálne poistenie, a či podporovať konkurenčný boj poisťovní, alebo vytvoriť jediný celoštátny fond. Toto by mala sprevádzať reštrukturalizácia štátnych nemocníc a zmeny v metódach platieb poskytovateľom služieb, aby boli dostatočne stimulovaní,“ odporúča OECD. Ďalšie zníženie dlhu v zdravotníctve by malo byť podmienené zavedením systémových reforiem.
Zlacnite sociálnu sieť!
Ďalšou z priorít v kontrole verejných financií by podľa OECD malo byť obmedzenie rastu miery sociálnej pomoci, ktorej miera od roku 1997 vzrastala vždy ročne o 22 percent. „Stupeň sociálnej podpory a vysoké dane potrebné na jeho financovanie znižujú motiváciu pracovať predovšetkým u ľudí s nižším vzdelaním a početnými rodinami. Spolu s rušením pracovných miest spojených s prechodom na trhovú ekonomiku rastie počet ľudí dlhodobo žijúcich zo sociálnych dávok,“ kritizuje slovenský sociálny systém OECD.
Vyše 60 percent nezamestnaných poberá od štátu sociálne dávky, ktorých vyplácanie nie je vôbec časovo ohraničené. Príjmy týchto ľudí sa tak „zadarmo“ zvyšujú na úroveň životného minima. OECD: „Toto je asi hlavný určovateľ vývoja miery nezamestnanosti, ktorá je najvyššia spomedzi všetkých členských krajín a ktorá je najväčším slovenským problémom.“
Obmedzte záruky!
Jedným zo spôsobov, ako dostať verejné výdavky pod kontrolu, je obmedziť udeľovanie štátnych záruk za bankové úvery, navrhuje OECD. Vláda totiž čoraz častejšie preberá záruky za úvery, ktoré čerpajú zväčša štátom riadené firmy vo finančných problémoch.
Výdavky slovenskej vlády na štátne garancie narástli len za minulý rok o vyše percento HDP. Toto číslo by bolo ešte vyššie, keby nedošlo k obnoveniu už existujúcich garancií. OECD: „Napriek sľubom vlády obmedziť udeľovanie štátnych záruk, ich podiel na HDP vzrástol z pätnástich percent v roku 2000 na osemnásť percent v roku 2001.“
TOMÁŠ VELECKÝ
Štruktúra vládnych výdavkovv % HDP 1998 1999 2000 2001*
štátna správa 20,7 20,2 21,1 17,4
sociálne fondy 15,0 14,9 14,8 14,0
zdravotníctvo 5,2 5,3 5,2 4,9
dôchodky 9,1 9,0 9,0 8,4
zamestnanosť 1,1 1,1 1,0 0,8
samospráva 3,3 2,8 2,8 2,4
mimorozpočtové 2,7 1,5 3,1 3,1
*očakávanie za celý rok vypočítané z údajov za prvé tri štvrťroky
