FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – Pri preprave uhynie vo svete niekoľko tisíc zvierat ročne. Keď sú na cestách aj desať dní, často sa zbytočne vystavujú utrpeniu. Tvrdia to predstavitelia Slobody zvierat, ktorí uskutočnili petičnú akciu za obmedzenie dĺžky transportov živých zvierat na najviac osem hodín.
V minulosti sa cez územie Slovenska každý rok prevážalo až 100-tisíc kusov koní. Aj vďaka rozsiahlym kampaniam ochranárov zo štátov Európskej únie tento počet klesol približne na 40-tisíc ročne. Priamo zo Slovenska bolo v roku 2000 vyvezených 100-tisíc jahniat do Talianska. Aj toto číslo sa postupne znižuje. Prednosť dostáva vývoz už porazených zvierat.
Podľa ochrancov trpia zvieratá počas transportov hladom, smädom, umierajú od vyčerpania z tepla.
Ochrancovia aj odborníci sa zhodujú, že u nás k takýmto udalostiam dochádza len výnimočne. „Úhyny sú pomerne zriedkavé, a preto ani nebola nariadená žiadna kontrola zameraná na ich sledovanie,“ povedal veterinárny inšpektor Roman Matejčík, podľa ktorého u nás nie je situácia horšia ako v Európskej únii.
„V závislosti od druhu zvierat je to 1 až 3 promile.“ Podľa ochrancov však aj takýto nízky údaj znamená pri množstve prepravovaných zvierat stovky mŕtvych kusov ročne.
Podľa údajov Stáleho veterinárneho výboru Európskej únie dochádza počas prepravy pri zvieratách po prvých ôsmich hodinách k stropovému zvýšeniu adrenalínu, čo zvieratám škodí. Cieľom ochranárov je, aby bola práve táto hranica určená ako najdlhšia povolená dĺžka prepravy živých zvierat. Myšlienku si osvojil aj Európsky parlament, ktorý odporučil túto hranicu legislatívne zakotviť v rámci legislatívy únie.
V súčasnosti možno prepravovať dobytok a ovce 29 hodín a po 24-hodinovom odpočinku možno prevoz predĺžiť o ďalších 29 hodín. Tento kolobeh možno predlžovať, až kým sa zvieratá nedostanú z jedného konca Európy na druhý.
U nás sú predpisy na prepravu zvierat pomerne prísne. „Obsahujú požiadavky na zaistenie bezpečnosti zvierat, personálu, ako i celej premávky,“ hovorí Matejčík. Je presne stanovené, ako sa musia zvieratá nakladať, ako často majú mať oddych a ako často ich treba kŕmiť.
Len časť prepravovaných zvierat je určená na ďalší výkrm, väčšina ide hneď po vyložení na bitúnok. Ak sa s nimi zaobchádzalo zle, môže to mať vplyv na kvalitu mäsa.
„Zviera počas prepravy, ktorá je preň vysiľujúca, stráca tekutiny. Môže dôjsť k poruchám, ktoré nastanú až po smrti zvieraťa a prejavia sa na kvalite mäsa. Mäso môže zostať buď vodnaté a svetlé, alebo sa môže vysušiť a stmavnúť.“
Zvieratá pred transportom aj po ňom kontrolujú veterinári. „Zootechnik či družstvo nebudú zvieratá týrať. Je v ich záujme, aby zvieratá transport prežili a zostali zdravé,“ tvrdí Anton Dostál z ministerstva pôdohospodárstva. „Nejde tu len o súcit so zvieratami, ale aj o finančnú stránku veci.“
