Poľský premier Leszek Miller. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Celé 90. roky sa Poliakom darilo držať radikálne sily na okraji politickej scény. Minulý rok sa po septembrových voľbách do parlamentu dostali extrémisti sprava aj zľava. Prečo?
„Myslím, že z dvoch dôvodov. Po prvé - za posledné roky sa veľmi zhoršila hospodárska situácia a to vytvára živnú pôdu pre populistov a demagógov. Po druhé - blíži sa čas vstupu Poľska do Európskej únie. Čím bližšie je toto rozhodnutie, tým väčšia je polarizácia spoločnosti.“
S nárastom podpory pre extrémistické sily sa dnes musia vyrovnať aj členské krajiny Európskej únie. Ako si to vysvetľujete v ich prípade?
„Možnože je to z podobných dôvodov ako u nás. Le Pen napríklad spochybňuje zmysel Európskej únie, sľubuje, že Francúzsko sa dostane spod jej vplyvu, a zároveň dostáva do povedomia heslo Francúzsko Francúzom, čiže hlása nevyhnutnosť izolácie pred cudzincami. Ako argumenty používa zhoršujúcu sa hospodársku situáciu.“
Prečo počuť odporcov únie viac ako jej zástancov?
„Zdá sa, že tí, ktorí sú proti, majú tendenciu prikláňať sa k demagógii a využívajú strach ľudí z Európskej únie.“
Do poľského parlamentu sa dostalo radikálne zoskupenie Sebaobrana. Jej populistický vodca Andrzej Lepper často udáva tempo, ktorému sa ostatní prispôsobujú. Prečo?
„Musíme myslieť na to, že Sebaobrana je legálne parlamentné zoskupenie, ktoré je treťou najväčšou stranou v Sejme a stojí za ním istá časť voličov. To nie je zoskupenie, ktoré sa dostalo do Sejmu podvodom. Nemalo by sa však tolerovať porušovanie zákonov a nečestné správanie. Všimnite si, že za posledné mesiace došlo k dvom dôležitým rozhodnutiam: po prvé Andrzej Lepper prišiel o post podpredsedu Sejmu a ďalšiu poslankyňu Sebaobrany zbavili funkcie podpredsedníčky v jednom z parlamentných výborov. Parlament reaguje, možno niekedy neskoršie, ale reaguje.“
Podľa pozorovateľov znížila prítomnosť Sebaobrany v Sejme úroveň politickej debaty. Čo s tým?
„To je pravda. Je to tak aj vinou poslancov z Ligy poľských rodín (nacionalisti, ktorí získali 7,7 percenta hlasov - pozn. red.). Vo všeobecnosti je to však tak, že keď sa extrémne zoskupenia dostanú do parlamentu, začínajú sa správať inak. Všetky tie krajné metódy ustúpia do úzadia. Parlament väčšinou upokojuje a civilizuje. Možno aj s týmito zoskupeniami to bude podobné. Prvých sedem mesiacov je asi málo, aby bolo vidieť zmeny v ich správaní. Pamätám sa na Solidaritu v rokoch 1993 až 1997, keď veľmi často vychádzala do ulíc Varšavy. Sám som u nich videl agresívne správanie, rozbíjanie výkladov, útoky na verejné budovy. Neskôr boli tí, ktorí stáli v popredí útokov, zvolení do parlamentu a štátnej správy a prestali byť agresívni. Možno to so Sebaobranou bude podobné, aj keď šance sú menšie.“
Nezabrzdia aktivity extrémistov presadenie nevyhnutných reforiem? Neoneskorí sa vstup Poľska do únie?
„Nie, pretože vstup podporuje parlamentná väčšina a posledné prieskumy verejnej mienky sú fantastické. Za vstup je vyše 70 percent Poliakov. Také niečo nebolo už roky.“
Neoslabí sa terajšia vláda (Zväz demokratickej ľavice, Únia práce a Poľská ľudová strana) sama? V takomto zložení fungovala aj v rokoch 1993 až 1997 a vzájomné roztržky boli na dennom poriadku. Neobávate sa, že sa situácia zopakuje?
„Teraz je atmosféra vo vláde rozhodne lepšia, pretože sme sa poučili z chýb. Skúsenosti ukazujú, že je lepšie, keď sú šéfovia politických strán zároveň členmi vlády a nerozhodujú o dôležitých veciach napríklad v strane. Taký problém mala predchádzajúca pravicová vláda. Teraz to tak nie je. Nie sú žiadne aféry, napätia, hádky, vláda bez problémov pracuje.“
Vážnym problémom je vysoká nezamestnanosť.
„Nezamestnanosť je v Poľsku problémom číslo jeden. Dosahuje už 18 percent. Aby sme s tým mohli bojovať, musíme sa vrátiť na cestu rýchleho hospodárskeho rastu, čiže nie vývoj v tempe jedno percento HDP, ako to bolo doteraz, ale päť percent. Na budúci rok plánujeme rast ekonomiky na úrovni troch percent a o dva roky päť percent. Prejaví sa to aj na trhu práce. Okrem toho treba novelizovať zákonník práce a vylepšovať podmienky pre podnikateľov. Poslúži tomu balík zákonov, ktorý sme predložili v Sejme a prešiel prvým čítaním.“
Hlavnou úlohou novej vlády však bolo postaviť verejné financie na nohy a čeliť obrovskému rozpočtovému deficitu. Ako sa vám to darí?
„Po prvé museli sme prijať ťažké rozhodnutie, ktoré znamenalo krátenie výdavkov a to zasiahlo každú skupinu obyvateľov. Pre ľavicovú vládu je to obzvlášť ťažké, ale keď sme chceli stabilizovať financie, nebolo iné východisko. Samozrejme, že sme stratili niekoľko percent podpory, ale inak by dnes bolo ešte horšie. Finančná situácia sa bude zlepšovať, keď sa bude zlepšovať ekonomika štátu.“
Na Slovensko ste prišli, aby ste sa v Trenčíne zúčastnili na zasadnutí Visegrádskej štvorky. Bude to prvé stretnutie po niekoľkomesačnej odmlke. Na posledný februárový summit V4 odmietli prísť Slováci a Česi po tom, čo vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán otvoril citlivú otázku Benešových dekrétov. Čo od stretnutia očakávate?
„Máte pravdu, že V4 v poslednom čase nefungovala tak, ako by mala. Nepracovala hlavne pre postoj Maďarov, konkrétne bývalého premiéra. Po voľbách v Maďarsku, keď sa stretávame s novou vládou, sa situácia mení a očakávame, že V4 začne pracovať naplno. Pravdepodobne ešte v júni dôjde k mimoriadnemu stretnutiu V4 už s novým premiérom maďarskej vlády a bude to príležitosť v pokoji si prediskutovať, čo bolo, a začať normálnu prácu.“
Vezmete na seba úlohu zmierovateľa?
„Partnerská spolupráca znamená, že každý má rovnaké úlohy. Samozrejme, že Maďari, Slováci a Česi viedli veľmi ostrú polemiku. Nás sa problém Benešových dekrétov tak netýka, pretože v našom prípade došlo k vysťahovaniu na základe iných dokumentov. Som toho názoru, že takéto otváranie kapitol z minulosti nie je dobré a nemá šancu na úspech. Chápem, že tieto argumenty boli súčasťou predvolebnej kampane, ale mala by sa zachovať istá miera. Takýmto štýlom sa z fľaše vypúšťa duch a ťažko ho potom dostať naspäť. Keď ho pustíte von, začína žiť vlastným životom. Aj v kampani si preto treba dávať pozor a neprekročiť isté hranice.“
Myslíte si, že v roku 2004 vstúpia do Európskej únie všetky krajiny V4?
„Som presvedčený, že áno. Všetky úspešne napredujú v rozhovoroch a vyzerá to tak, že v roku 2004 si vo všetkých štátoch budú môcť vypiť pohár šampanského.“
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁMALGORZATA WOJCIESZYNSKA
