Iris Murdochová bola spisovateľkou neobyčajného významu. Jej romány a poviedky boli niekoľkokrát sfilmované a napokon sa námetom celovečerného filmu, ktorý bude v týchto týždňoch uvedený v našich kinách, stala aj ona sama.
Z diela Iris Murdochovej (1919 - 1999) vyšli už v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v Československu dva romány - Pod sieťou (čo bola autorkina prvotina z roku 1954) a Hrad z piesku.
Murdochová pochádzala z írskeho Dublinu, kde sa narodila 15. júla 1919. Študovala filozofiu na Oxforde, kde bola žiačkou Ludwiga Wittgensteina. Filozofia a literatúra boli určitý čas dvomi súperiacimi oblasťami záujmu spisovateľky - jednou z jej prvých prác vydaných knižne bola napokon Sartrova monografia. Aj dielo Iris Murdochovej sa stalo ešte za jej života námetom niekoľkých monografií - v jednej z nich je nazývaná moralistkou. A tou naozaj bola. Ale skôr v tej všeobecnej predstave. Bola to práve spoločnosť, ktorej neustále niečo vyčíta. Skrývalo sa v nej pochopenie a súcit s každým a so všetkým, čo sa vymykalo dobovým konvenciám morálky. Iris Murdochová bola nadčasová - dokázala vidieť „inakosť“ menšín ako organickú vlastnosť celku, a nie ako jeho degenerovanú a škodlivú časť. Nebola to pre ňu len these, námet na poviedku alebo román, ale súčasť jej aktívnej, angažovanej a činorodej osobnosti.
Napísala, okrem iného, dvadsaťšesť románov. Zvon bol štvrtý v poradí a kvalitou jeden z najlepších. Vznikol roku 1958 v ére džezu, bítnikov, rokenrolu, prvého uvoľnenia spoločnosti od skončenia vojny. Niečo málo z toho tvorí aj kolorit románu, ktorý je však situovaný práve na opačnú stranu: do uzavretého spoločenstva kláštora. Tam okrem benediktínok žije laická komunita ľudí, čo sa zriekli moderného životného štýlu. Je tu zloduch, ale aj nešťastne zamilovaná novicka, manželský pár plus niekoľko hlupákov.
Predovšetkým však cítime neustálu prítomnosť autorky, jej literárne majstrovstvo, „magický realizmus“, s akým vykresľuje postavy a scény. Príbeh románu je naozaj veľmi zvláštny. Podkladom je legenda o mníške, ktorá mala milenca a nepriznala sa ani biskupovi. A ten potom na kláštor uvalil kliatbu. V tej chvíli vraj zvon vyletel zo zvonice ako vták. Dopadol do jazera a nešťastná mníška sa utopila. Novodobý príbeh, ktorý Murdochová rozpráva, je vlastne analógiou legendy. Metaforou, a teda približnosťou či úžasom. Takým, ako keď sa stretáva svet symboliky so svetom reálnym. Hrdinovia sú tí, čo zostávajú: dobrák Michael, homosexuál trápiaci sa pochybnosťami, a Dora, spupná manželka príliš dokonalého manžela. Ľudský, priveľmi ľudský pohľad Iris Murdochovej bol jednoducho inde než zachmúrené pohľady moralistov. A pravdepodobne aj inde než vízie tých súčasníkov, ktorí sa označovali za prvých prichádzajúcich a prorokov veku, keď bude ľudstvu dovolené všetko.
JIŘÍ OLIČ
(Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)
