Ľuboš Moravčík nad hlavami svojich bývalých spoluhráčov počas piatkového benefičného zápasu Nitra ‘89 – ČSFR ‘90 5:4 pod Zoborom. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Benefície mávajú obvykle voľnejší tón, no 36-ročný ĽUBOMÍR MORAVČÍK sa najmä v druhom polčase futbalového duelu Nitra ‘89 – ČSFR ‘90 (5:4) pajedil, ako keď mal sedemnásť. Brankár Ivan Ondruška, ktorého na tomto štadióne málokto osloví inak ako Slíž, stváral doslova akrobatické kúsky. Podobne sa zaťali obrancovia Hipp i Chatrnúch. Akoby starému dobrému priateľovi za „odmenu“, že pripravil nádherný futbalový sviatok, dlho nedožičili radosť z gólu.
„Tak to má byť. Chalani majú pravdu, na tráve nie je miesto na nejaké zdvorilosti,“ poklepal si po zápase Ľ. Moravčík, ktorý v Nitre zasa vyrastal pod futbalovým pseudonymom Ritko, unavené stehná.
„Bohatstvo, išiel som až do kŕča. V Glasgowe som si akosi odvykol nastúpiť na celý zápas. Teraz som toho mal naozaj dosť. Musím so sebou rýchlo začať niečo robiť, veď Japonci určite vládzu behať.“
Na vytúžený gól ste potrebovali šancí ako nikdy. Čo hovoríte na Ondrušku?
„Videli ste, Ivan hral na nový angažmán. V tomto zápase by mu nedal gól ani Figo, či čo ja viem kto. A videli ste tiež, že nie som žiadny veľký strelec. Keď to už vyzerá, že trafím, pritrafí sa žrď. Radšej ostanem pri nahrávkach.“
Čerstvý hokejový majster sveta Jozef Stümpel, ktorý v prestávke spolu s Róbertom Tomaschekom žreboval ceny z tomboly, si spomínal, ako ste sa v partii hokejistov nestratili ani na korčuliach.
„Viací chalani v Nitre boli univerzálni. Aj Jožko zasa dobre narábal s futbalovou loptou. To, čo hokejisti dokázali na majstrovstvách sveta vo Švédsku, je obrovský impulz pre celý náš šport. Úprimne im všetkým gratulujem, verím, že aj futbalistom sa čoskoro podarí niečo veľké.“
Na nohách vám svietili kopačky japonského výrobcu Mizuno. Príprava na nové pôsobisko?
„V Mizune som hrával tri roky v Glasgowe a ešte predtým aj v Saint Etiénne. Vrátil som sa k nim od Diadory, v ktorých som behal krátky čas v nemeckom Duisburgu. Cítim sa v nich dobre. Podpísal som zatiaľ polročný kontrakt v japonskej Ičihare. Musím v príprave pritvrdiť, lebo ani japonské kopačky nebehajú samy.“
Ako ste vnímali atmosféru zaplneného nitrianskeho štadióna, ktorý prišiel hlavne kvôli vám?
„Nič krajšie som si nevedel ani predstaviť. Neviem to slovami popísať. Určite sa to vyrovnalo aj najsilnejším ováciám, ktoré som zažil vo svete. Ľudia ukázali, že majú futbal radi a na tom treba stavať.“
Nitriansky futbal so momentálne zmieta v kóme. Nemáte chuť vrátiť sa domov a dať všetko do poriadku?
„Zorganizovať jednorazovú benefíciu a koncepčne sa starať o chod profesionálneho klubu sú dve rôzne veci. Tej druhej sa v tejto chvíli ešte nemôžem zodpovedne venovať. Bol by som rád, keby sa situácia v nitrianskom futbale uberala pozitívnym smerom. Aby tu raz vyrástla generácia podobná tej našej.“
Čo vo svojej bohatej kariére považujete za športový vrchol?
„Účasť vo štvrťfinále majstrovstiev sveta v Taliansku 1990 napriek tomu, že nemám na zápas s Nemeckom najlepšie spomienky.“
Z viacerých strán bolo počuť, že v Nitre sa lúčil najlepší futbalista Slovenska v histórii.
„O tom som nepremýšľal. Je to prisilné. Na Slovensku hralo v minulosti viacero veľkých futbalových osobností. Ja som šťastný, že v Nitre sa po dlhom čase naplnil štadión.“
VOJTECH JURKOVIČ
