Diego Maradona s víťaznou trofejou po zisku titulu majstra sveta. Argentína zdolala vo finále SRN 3:2. FOTO - ARCHÍV
„Najkrajší gól, aký som v živote videl,“ zložil nedávno poklonu hviezde MS 1986 Diegovi Maradonovi španielsky útočník Realu Madrid Raúl. Mal na mysli Argentínčanovo sólo od polovice ihriska v 55. min štvrťfinále s Anglickom (2:1), pri ktorom sa „božský Diego“ vyhol štyrom brániacim hráčom, oklamal aj brankára Shiltona a povedľa neho poslal loptu do siete.
„Vôbec som to nemal v pláne. Do poslednej chvíle som hľadal lepšie postaveného spoluhráča,“ priznal Maradona po druhom góle do siete Anglicka, ktorým si získal večnú slávu.
Božia ruka
Štyri minúty predtým si však Diego vyslúžil večnú potupu, keď Shiltona prekonal vo výskoku rukou (na snímke dole) a dlho sa k tomu odmietal priznať. Darmo Shilton protestoval, tuniský rozhodca Bennaceur gól uznal. Ani televízne kamery nedokázali odhaliť pravdu, až jedna z fotografií napokon Maradonu usvedčila. „Bola to ruka Božia,“ bránil sa vtedy 25-ročný stredopoliar budúceho majstra sveta. Čiernu machuľu na portréte geniálneho futbalistu a režiséra hry však dodnes zo seba nezmyl.
Nebyť Maradonu, asi by Argentína druhý titul majstra sveta nedobyla. Keď v záverečnej štvrťhodine finálového súboja na Aztéckom štadióne v Mexico City Nemci vyrovnali dvojgólový náskok súpera, začali o tom pochybovať aj niektorí hráči. Nie však Maradona.
„Pošepkal mi, nič sa neboj, aj tak to vyhráme,“ zaspomínal si v televíznom dokumente BBC útočník Burruchaga, ktorý päť minút pred koncom dostal práve od Maradonu taký ideálny pas za obranu protivníka, že nemohol nedať. Argentína vyhrala 3:2 a Maradonu jej hráči nosili od šťastia na rukách.
Miláčik Neapola
Na pamiatku jeho mexických kúskov nemal mať na nadchádzajúcich MS v Ázii desiatku na drese žiaden hráč. FIFA však napokon žiadosť Argentíny o udelenie výnimky zamietla a tak desiatku bude mať drese tretí brankár Roberto Bonano.
Maradona však bol a je len jeden. Od pamätného šampionátu mnoho novinárov porovnávalo jeho umenie s Pelém. Len oni dvaja majú totiž podľa nich právo uchádzať sa o poctu najlepšieho hráča histórie. Na rozdiel od Pelého však mal malý Argentínčan (meral len 168 cm, vážil 72 kg) oveľa viac neduhov. V roku 1991 ho z trávnika vyhnal kokaín v krvi, na MS 1994 v USA zasa zakázaný efedrín, po ktorom nasledoval ročný dištanc. A návyku na drogy sa nezbavil dodnes.
Fanúšikovia však piate z ôsmich detí Diega Maradonu a Dalmy Salvadory Francovej, ktoré prišlo na svet 30. októbra 1960 o siedmej ráno na predmestí Buenos Aires, milovali. Či už v Barcelone, kam prestúpil za rekordných sedem miliárd lír, alebo v Neapole, ktorý ešte šesť miliárd prihodil.
Za Neapol odohral Diego Armando Maradona napokon sedem sezón a okrem prezývky z detstva (Zlatý chlapec) ho mnohí oslovovali jednoducho Boh. Vari len láska priaznivcov Argentinos Juniors, za ktorý v mladosti hrával, bola taká silná ako náklonnosť Neapolčanov.
Bez Diega to nešlo
Jeho absenciu bolo na trávniku cítiť okamžite. Len čo musel opustiť MS 1994 v Amerike, rozpadla sa koncepcia hry Juhoameričanov a takmer okamžite Argentína svoje účinkovanie na šampionáte aj skončila. Bez Maradonu nevedela ako na to.
Po trávnikoch nebehá božský Diego už päť rokov, kopačky si nadobro vyzul v deň svojich 37. narodenín. Po dvadsiatich rokoch, na ktoré futbalový svet nikdy nezabudne. Striebornú retiazku s krížikom od mamy však nosí na krku dodnes.
Ani tento amulet mu však nepomohol v tom, aby mohol sledovať nadchádzajúce zápasy MS v Japonsku a Južnej Kórei z hľadiska štadiónov. Japonská vláda mu totiž odmietla pre pretrvávajúce problémy s drogami udeliť vstupné víza.
