Verejnoprávne médiá – Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a TASR – sa dostali priamo pod vládny vplyv. Z novín poskytoval Mečiar stanoviská len Slovenskej republike, ktorá bola blízka jeho hnutiu.
Pri kontakte s novinármi si servítku pred ústa premiér nedával. „Že sa mi nehanbíte na oči postaviť, sopliak jeden. Takú vám buchnem, že vás ani Pán Boh nespozná,“ napadol slovne redaktora Markízy D. Valka.
Podobný štýl si osvojil aj predseda združenia robotníkov Ján Ľupták, ktorý na adresu redaktorov SME okrem nadávok povedal: „Obesiť ich, Krista, obesiť za rebro tuto hore!“
Tlačové besedy, na ktorých mala vláda informovať, Mečiar zrušil. Zdôvodnil to „slabou profesionálnou úrovňou niektorých slovenských médií“. Išlo pravdepodobne o reakciu na tlačovú konferenciu, kde sa novinári pýtali na jeho cestu s riaditeľom SIS do Moskvy a na Blaženu Martinkovú.
Príkladov porušovania slobody tlače a napádania novinárov bolo viac než dosť. Novinárov preverovala SIS, či nie sú platení zo zahraničia. Podľa Freedom House pracovníci SIS sledovali novinárov Karola Wolfa, Ľubu Lesnú, Milana Žitného a Petra Tótha. Toho po telefonickej žiadosti o stretnutie fyzicky napadol neznámy muž. Manželka redaktora SME mala výhražné telefonáty. Počas jeho služobnej cesty pod oknom spálne, v ktorej spal jeho syn a tehotná manželka, vyhorelo ich auto.
Na chodbách parlamentu došlo k fyzickému incidentu medzi redaktorom Práce Františkom Melišom a poslancom Víťazoslavom Moricom. Poslanec Hofbauer napadol redaktora Twistu.
V predvolebnom roku sa tlaky na novinárov zvýšili. Redaktorku denníka SME v januári a v marci intenzívne sledovali príslušníci SIS. Spravodajcovi TV Nova Eugenovi Kordovi neznáme osoby poškodili nové auto. Korda odovzdal polícii dôkaz o opakovanom sledovaní jeho osoby, manželky, dcéry a maloletého syna. (hr)
