Troma zápasmi v každej sérii sa finále Východnej a Západnej konferencie NHL dostalo v stredu večer do polovice. Podľa očakávania duely medzi Torontom a Carolinou (Východ), respektíve Detroitom a Coloradom (Západ) majú vyrovnaný priebeh a ich konečný výsledok si v tomto okamihu netrúfne nikto predpovedať.
Výhody Caroliny, favoritom Toronto
Carolina Hurricanes šli do súboja s javorovými listami z Toronta s dvoma výhodami. Tou väčšou bola viac-menej kompletnosť ich kádra (s výnimkou obrancu Tanabeho), tou menšou, že mali po semifinálovej sérii s Montrealom Canadiens v nohách o jeden zápas menej a jeden deň oddychu navyše. Podľa štatistiky zo základnej časti sezóny to však má byť vyrovnaná partia a to napriek tomu, že medzi oboma mužstvami bol po základnej časti značný rozdiel v celkovom umiestnení. Stretli sa navzájom štyrikrát, pričom každé z nich vyhralo po dva zápasy a aj skóre bolo rovnaké – 12:12.
No aj napriek týmto dvom spomenutým výhodám sa na začiatku série považovalo za favorita Toronto, v prospech ktorého hovorila najmä kvalita kádra a vysoký stupeň fyzickej odolnosti, ktorý sa prejavil v dvoch víťazných sedemzápasových sériách proti Islanders a Ottawe. Po troch finálových zápasoch je však situácia trochu iná. Carolina vedie 2:1 (štvrtý zápas sa hral vo štvrtok v noci) a zatiaľ niet náznaku, že by nemohla v sérii zvíťaziť. Skôr naopak.
Návrat Sundina
V prvom zápase v Raleighu sa Torontu napriek pokračujúcej maródke v kádri, ktorú rozmnožil populárny bitkár Tie Domi, podarilo zvíťaziť. Kľúčom k úspechu bolo sedem ubránených presiloviek súpera a strelecká muška Alexandra Mogiľného, ktorý skóroval už v treťom zápase (ak rátame aj jeho góly v posledných dvoch dueloch s Ottawou) za sebou. Pretože v ďalšom zápase nastúpil uzdravený kapitán Mats Sundin, všeobecne sa očakávalo, že Toronto bude odchádzať domov s dvoma výhrami. Nestalo sa však. Ani Sundin a ani ďalší navrátilci z maródky Lumme, Domi a Tucker nezabránili prehre, aj keď v nadstavenom čase.
Wallin v stopách Richarda
Hrdinami druhého zápasu sa stali obrancovia Hedican a Wallin, strelci oboch gólov hurikánov. Hedican dal svoj prvý gól v play off od roku 1994, pričom spôsob, akým skóroval, pripomínal techniku tých najlepších súčasných hokejových útočníkov. Jesse Wallin dal víťazný gól od modrej v predĺžení, čo sa mu podarilo už po druhý raz v tomto ročníku play off (jeho prvý gól v predĺžení štvrtého zápasu proti Canadiens bol pravdepodobne kľúčovým gólom Hurricanes v tejto sezóne). Paradoxné na tom je, že Wallin hrá vlastne namiesto zraneného Tanabeho, pričom v základnej časti dal v 52 zápasoch iba jeden gól! Ak by sa mu podarilo dať ešte tretí takýto gól, priradil by sa na historicky prvé miesto v tejto streleckej kategórii k nikomu menšiemu ako k streleckej legende Mauriceovi Richardovi, ktorý dal v jednej sezóne v play off tri víťazné góly v predĺžení.
Irbe zažehnal krízu
Potešiteľným znamením pre Hurricanes je, že sa v druhom zápase psychicky nepoddali, ani keď dostali z hokejky McCauleyho vyrovnávajúci gól sedem sekúnd pred koncom. Naopak, brankár Irbe, zdá sa, zažehnal krízu z úvodu play off proti Devils a do tempa sa konečne dostáva aj Francisov útok, ktorý dominoval v treťom zápase (dohromady štyri body, hoci Sami Kapanen stále ešte nedal v play off ani jeden gól). Stále dobre hrá aj Brindamourov útok, ale aj Vašíček, Gelinas a nováčik Jaroslav Svoboda.
Toronto strácalo v záveroch posledných zápasov sily, čo bolo vidieť hlavne v predĺžení tretieho zápasu. Sundin nemá po zranení taký útočný ťah, s akým hral v základnej časti sezóny. Javorové listy navyše musia hrať bez hospitalizovaného trénera Quinna, čo na pokoji mužstvu určite nepridáva, rovnako ako zranenie Alexandra Mogiľného, ktorý momentálne nehrá.
Góly namiesto zubov
Vo finálovej sérii Západnej konferencie medzi tradičnými rivalmi „na život a na smrť“ Detroitom a Coloradom padá dosť gólov. To je dosť veľký pokrok od minulosti, keď padalo viac úderov do zubov a od smutne pamätného faulu z play off 1996 Claudea Lemieuxa (dnes Phoenix Coyotes) na Krisa Drapera tieklo aj dosť krvi. Gólovú úrodu, paradoxne, možno pripísať aj na vrub dvom brankárskym gigantom Royovi a Hašekovi. Akokoľvek dobrý brankár je Patrick Roy, občas ako keby mal nepotlačiteľnú potrebu riskovať. Podobne ako v tohtoročnej sérii proti Sharks, keď ho z diaľky prekvapil Owen Nolan. Alebo vlani, keď vo finále proti New Jersey Devils stratil puk za bránkou a Scott Gomez dal víťazný gól, ktorý takmer zmenil priebeh celej finálovej série Stanleyho pohára. Aj v druhom zápase proti Detroitu si urobil korčuliarsky výlet, na ktorý doplatil. Našťastie, spoluhráči ho podržali a zápas vďaka gólu Chrisa Druryho v predĺžení vyhrali.
Neškodné hviezdy
Istým paradoxom tejto série je, že Red Wings ju zatiaľ vyhrávajú 2:1, hoci ich ťažké kalibre Hull, Robitaille, Fiodorov či Shanahan dali zatiaľ v sérii iba jeden a pol góla (pol góla preto, lebo prvý gól v treťom zápase bol pripísaný síce Robitaillemu, ale fakticky puk dopravil rukou do vlastnej bránky obranca Avalanche de Vries). Takže strelecká zodpovednosť zatiaľ leží na tých najnepravdepodobnejších strelcoch ako sú McCarty (v prvom zápase dosiahol prvý hetrik po 650 zápasoch v NHL!), Maltby alebo obranca Olausson, ktorý dal víťazný gól červených krídel v predĺžení tretieho zápasu, čo bol jeho prvý strelecký zápis v play off po desiatich rokoch.
Po výborných výkonoch sa v treťom zápase z ľadu vytratil Peter Forsberg, zatiaľ najhorúcejší ašpirant na titul najužitočnejšieho hráča v play off. Na rozdiel od ostatných zápasov, keď oplýval pohybom, hrou do tela a streleckou aktivitou, tentoraz na Hašeka nevystrelil ani jediný raz. Oveľa lepšie na tom však neboli ani Sakic, Reinprecht či Tanguay, takže tréner Colorada Bob Hartley musí premýšľať, či to neveští niečo nedobré. Štvrtý zápas sa hrá v sobotu v Denveri.
Autor: Igor Otčenáš
