BRATISLAVA – Nemecký priemysel už toto leto začne vyplácať odškodné obetiam nútených a otrockých prác počas druhej svetovej vojny. V utorok totiž nemecká vláda a nemecké firmy uznali, že zamietnutím hromadných žalôb obetí na nemecké banky bol dosiahnutý právny mier. Niekoľkoročné komplikované rokovania sa tak chýlia ku koncu.
Na Slovensku zatiaľ zaregistrovali vyše 4000 obetí, ktoré majú nárok na odškodnenie. „Predbežne evidujeme 2550 oprávnených žiadateľov, ktorým sme poslali formuláre. Z toho sa nám zatiaľ vrátilo 1394. Okrem toho sme zaevidovali 1753 žiadostí, ktoré nepovažujeme za oprávnené,“ hovorí Daniela Stábová, vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku.
Dôvodom neuznania nároku je najčastejšie fakt, že obeť zomrela pred 16. februárom 1999. V takomto prípade dediči podľa nemeckého zákona nemajú na odškodné nárok.
V súčasnosti IOM pripravuje odpovede tým, ktorí im zaslali vyplnené formuláre a začína ich kontrolovať. „Už pri predbežnom nahliadnutí do dokumentov sme zistili, že chybovosť bude dosť vysoká. Žiadateľov budeme opäť kontaktovať. Doplnené dotazníky budeme zasielať do Ženevy, kde sa bude overovať ich oprávnenosť. Hneď po kladnom výsledku sa bude môcť odškodné vyplatiť,“ hovorí Stábová.
Od začiatku prijímania žiadostí IOM zaregistrovala už 10 prípadov, že žiadatelia po podaní žiadosti zomreli.
Poškodení židovského pôvodu svoje nároky na odškodnenie vznášajú prostredníctvom organizácie Jewish Claims Conference. Podľa predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Františka Alexandra doteraz požiadalo o odškodnenie asi 1500 ľudí. „Ďalších 100 až 300 zomrelo po 15. februári, takže nárok prechádza na pozostalých.“
Pretože Slovensku sa nepodarilo dosiahnuť priamu dohodu s Nemeckom, ako napríklad ČR, naše obete sú vedené ako obete z „ostatných“ štátov. Preto zatiaľ nie je presne známe, koľko peňazí by z Nemecka mali dostať. Obete otrockých prác z ČR majú nárok na 15 000 mariek, nútene nasadení na 5000 mariek.
Slováci pracovali najčastejšie v štátnych podnikoch, v súkromných firmách, v poľnohospodárstve. Mnohí nevedia, pre akú firmu pracovali. Otázne zostáva odškodňovanie tých slovenských občanov, ktorých Nemci po potlačení SNP odvliekli nie do koncentračných či pracovných táborov, ale do zajateckých, kde však žili v neľudských podmienkach a museli otrocky pracovať. (mar, čtk)
