Od Napoleona platí takmer nezmenený zákon o obchodnej komore. Hoci je členstvo v nej povinné, podniky neplatia komore žiadne peniaze, ale členské je súčasťou daní z príjmov. Komory žijú teda z časti daňových príjmov štátu. Komory sa za viac ako storočie svojej existencie stali bohaté a vlastnia letiská, prístavy či železnice.
Holandsko:
Členstvo nie je povinné. Hlavné slovo v komorovom systéme majú regionálne komory, ktoré sú vďaka delegovaniu časti právomocí z vlády veľmi silné. Centrálna komora nemá politický vplyv, neovplyvňuje zákony a spĺňa len koordinačnú úlohu v niektorých oblastiach (napr. mzdy pracovníkov komôr). Regionálne komory majú okrem členského príjmy aj z vlastných aktivít, jednou z najdôležitejších je správa obchodného registra. Podobne ako vo Francúzsku sú komory bohaté.
Rakúsko:
Povinné členstvo. Komora je silná organizácia, ktorá prebrala časť funcií štátu, za čo získavajú časť svojich príjmov. Ostatné zaplatia členovia. Služby musí komora svojim členom garantovať.
Švédsko:
Funguje bez podpory od štátu. Peniaze získava komora z členského, ktoré sa určí podľa počtu zamestnancov. Členstvo v komore je pre podniky povinné.
Británia:
Nepovinné členstvo, dominujú regionálne komory na úkor centrálnej. Tá má len formálne funkcie.
