Hlas podnikateľov na Slovensku je sotva počuteľný. Prostredie na podnikanie charakteristické svojím neúmerným daňovým zaťažením a zastaranou a nefunkčnou legislatívou je dostatočným odrazom toho, že podnikajúca časť verejnosti nemá hmatateľný vplyv na veci verejné.

Organizáciou, ktorá má vo vláde poradný hlas a vystupuje už deväť rokov v mene podnikateľov, je Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Má dvetisíc členov, ktorí za jej prácu platia členské. Tí najmenší päťtisíc, tí najväčší aj státisíce korún ročne. Komora však má pocit, že z jej práce majú prospech aj neorganizovaní podnikatelia. Chce, aby sa všetci zaradili medzi jej členov a, samozrejme, aby všetci platili členské.

Povinné členstvo

„Chceme, aby boli podnikateľské subjekty spoluzodpovedné za tvorbu hospodárskej politiky,“ tvrdí riaditeľ útvaru právneho poradenstva SOPK Anton Bonko. Komora preto spísala návrh zákona, ktorý obsahuje aj obligatórnosť členstva pre firmy zapísané v obchodnom registri.

Jej hlavným argumentom je vytvorenie globálnej organizácie všetkých podnikov, ktorá bude v ich mene bojovať za lepší život. SOPK je pritom presvedčená, že až vtedy z nej bude silná organizácia schopná presadzovať záujmy podnikateľov.

To, že doterajšia činnosť komory presvedčila menej ako dvetisíc podnikov o tom, aby sa stali jej členmi, vnímajú predstavitelia komory ako dôsledok paralelnej existencie viacerých podnikateľských organizácií. „Naši ľudia urobia veľký kus roboty z hľadiska pripomienkovania zákonov. Je chybou, že sme len jedným z ‘x‘ pripomienkujúcich miest,“ vysvetľuje generálny tajomník SOPK Martin Hrivík.

Hoci sa komorovému návrhu zákona na prvý pokus nepodarilo prejsť legislatívnym procesom, komora si už robí plány na rozširovanie svojej činnosti. Podľa Hrivíka by jednou z najdôležitejších zmien malo byť prevzatie obchodného registra. „Podnikateľom by to malo zjednodušiť a najmä zrýchliť registráciu firiem,“ tvrdí.

Povinné členské

S povinným členským budú spojené aj povinné členské príspevky. V súčasnosti sa členské v komore odvodzuje od výšky obratu firmy. Kým spoločnosť, ktorej obrat nepresiahne tri milióny korún, jej odvedie ročne päťtisíc korún, veľké firmy ako Slovnaft či SPP zaplatia viac ako dvestotisíc.

Podľa komory sú tieto peniaze absolútne nevyhnutné na to, aby mohla robiť to, čo si predsavzala - zastupovať podnikateľov. Na to potrebuje regionálne štruktúry, zamestnancov a priestory. „V záujme tých, ktorí sú našimi členmi a, samozrejme, si svoje záväzky voči komore plnia poctivo, musí komora hľadať aj inde zdroje, aby celý tento systém udržala,“ hovorí Hrivík.

SOPK má postavenú štruktúru zloženú z deviatich regionálnych komôr a množstva špeciálne zameraných výborov. Podľa Hrivíka je nevyhnutné v záujme jej zachovania zaviesť práve povinné členstvo a príspevky od každého.

V čase povinného členstva v SOPK (1992 - 1996) bola dolná hranica členského osemtisíc korún. K nej sa pripočítavala časť zo zisku každej spoločnosti. V tom, aký bude nový systém členského, zatiaľ predstavitelia komory nemajú jasno. „Členovia prostredníctvom valného zhromaždenia rozhodnú o členských príspevkoch,“ vysvetlil Bonko. Znamená to, že do troch mesiacov od prípadného schválenia zákona o ňom rozhodne zhromaždenie delegátov komory.

Kým v súčasnosti tvorí členské približne 35 percent rozpočtu komory, teda asi 40 miliónov korún, po schválení povinného členstva tento podiel narastie. V období povinného členstva predstavoval 80 percent. „Určite by to rozpočtu komory pomohlo. Nešlo by to do spotreby, ale do ďalších aktivít,“ upozornil Hrivík. Medzi ďalšie aktivity okrem obchodného registra zaradil napríklad podporu exportu či učňovské vzdelávanie.

Povinnosť alebo slobodná voľba?

Podľa Bonka by sa zákon mohol dostať na rokovanie vlády ešte do leta. „Štát sa musí rozhodnúť, aký chce mať komorový systém,“ myslí si Hrivík. Z tohto pohľadu je najdôležitejší názor ministerstva hospodárstva a ten bude podľa tlačovej tajomníčky ministerstva Dagmar Hlavatej závisieť od postoja Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. „Nie sme za povinné členstvo,“ povedal SME generálny tajomník asociácie František Bruckmayer. Podľa neho to odporuje princípu slobodného rozhodovania podnikov. Spochybnil aj argumenty komory, ktorá poukazuje na príklad Nemecka, kde existuje členstvo zo zákona. „Žiaľ, v Európe existuje povinné členstvo, ale Nemecku sa ho nepodarilo presadiť ako európsky princíp. V USA, Japonsku či v Kanade by otázka povinného členstva vyznela smiešne,“ doplnil.

Podobný názor má prezident Združenia podnikateľov Slovenska: „Povinné členstvo by jednoznačne nemalo existovať. Základným poslaním SOPK má byť servis pre podnikateľov. Za jej servis sa platí a komora jeho kvalitou musí presvedčiť podnikateľov, aby tam šli dobrovolne,“ komentoval snahy komory.

Naopak, podporu získala komora od ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá si myslí, že práve povinné členstvo umožní vytvorenie silnej organizácie zastupujúcej podnikateľov.

JURAJ JAVORSKÝ