BRATISLAVA – Približne päť percent pracujúcich možno bude musieť platiť vyššie sociálne aj zdravotné odvody. Najlepšie zarábajúcich ľudí sa dotýkajú dva návrhy zákonov, ktoré upravujú výšku vymeriavacieho základu na určenie výšky odvodov.

Vymeriavací základ je dnes 32-tisíc korún. Aj keď zamestnanec zarába napríklad 40-tisíc, odvádza spolu so zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne a Národnému úradu práce peniaze ako z 32-tisícovej výplaty. Dane odvádza zo skutočnej výplaty. Podľa návrhu zákona by však odvádzal takto zarábajúci zamestnanec 3,25-násobok priemernej mzdy z predchádzajúceho roka. Keď bola vlani priemerná mzda v celom hospodárstve 12 635 korún, vymeriavací základ, z ktorého by sa počítali odvody, by bol vyše 40-tisíc.

Šéf sekcie sociálneho poistenia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Szabo hovorí, že keď Sociálnej poisťovni rastú náklady napríklad pri valorizácii dôchodkov, musia primerane tomu rásť aj príjmy. Súčasný systém bol podľa neho založený v roku 1993 a maximálny vymeriavací základ bol stanovený na úrovni osemnásobku životného minima. „Ide o narovnanie stavu. Podľa mňa bolo chybou, keď sa v roku 1993 odrazilo od minimálnej mzdy.“

Iný pohľad majú ekonómovia: „Zvýšenie maximálneho základu takmer o 16 percent bude mať za následok, že tí, ktorí platia najvyššie príspevky do tohto systému, budú platiť ešte viac, zatiaľ čo ostatní budú platiť rovnako. Najsolidárnejší ľudia teda musia byť ešte solidárnejší,“ zdôraznil analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Považuje to za dôsledok nerozbehnutej dôchodkovej reformy. „Žiaľ, zdá sa, že rýchle nekoncepčné riešenia majú prednosť pred skutočnými reformami, ktoré si vyžadujú dostatok odvahy.“

Analytik M.E.S.A. 10 Marek Jakoby si myslí, že by bolo pozitívne, ak by podľa nového návrhu zákona bol jasný mechanizmus, ako upravovať vymeriavací základ. „Trochu by to sprehľadnilo systém. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu môže byť nepríjemné pre ľudí, ktorí sú v príjmovej skupine tesne nad 32-tisíc. Bez ohľadu na to, či im stúpne mzda, stúpnu im odvody. Ale čo sa týka výšky, ja osobne neviem, ako dospeli k 3,25-násobku priemernej mzdy. Nie je vylúčené, že do istej miery sa kalkulovalo s tichým zvýšením odvodového zaťaženia ľudí zarábajúcich tesne nad 32-tisíc.“

Asi väčšina poslancov je proti tomuto návrhu a pravdepodobne aj na rokovaní vlády návrh schválili bez toho, aby si zvýšenie odvodov všimli ostatní ministri. Vo vláde sa totiž rokuje pomerne svižne, ministri sa zapájajú do diskusie k veciam, ktorým rozumejú, ale pri debatách o sociálnych zákonoch je zväčša ticho. Návrh zákona o sociálnom poistení je mimoriadne komplikovaný a veľký – má 273 paragrafov. O vymeriavacom základe sa hovorí až v paragrafe 136, čiže dosť ďaleko na to, aby si pri rokovaní vo vláde všimli zvýšenie odvodov.

„Zákon podporíme, pretože ide o prvý pilier dôchodkovej reformy. Musia sa však schváliť dobré pozmeňovacie návrhy. V žiadnom prípade nepodporíme paragraf, ktorý zvyšuje poistné odvody niektorých skupín zamestnancov a zamestnávateľov. Zvyšovanie poistných odvodov len zdražuje pracovnú silu a vedie zamestnávateľov k neochote zamestnávať,“ hovorí poslanec KDH Július Brocka.

Vláda v polovici apríla schválila aj návrh zákona o zdravotnom poistení, ktorý počíta s rastom vymeriavacieho základu na 7-násobok minimálnej mzdy, teda približne 34-tisíc korún. Kritika návrhu ministra zdravotníctva Romana Kováča je podobná ako v prípade Magvašiho zákona: „Financovaniu zdravotného poistenia nepomôžu drobné reformy, ale hlboká systémová reforma, ktorá bude riešiť zakorenené chyby. Štát platí poistné odvody za príliš veľa skupín a na nízkej úrovni. Priame platby jednotlivcov napríklad na financovaní zdravotníctva sú minimálne, čo nemotivuje tlačiť na nižšie náklady,“ myslí si analytik Slávie Capital Pavol Ondriska.

Bankový úradník zarába napríklad 40 186 korún

Podľa súčasného zákona za neho zamestnávateľ odvedie Sociálnej poisťovni a Národnému úradu práce 11 920 korún

Bankovému úradníkovi z jeho výplaty ešte strhnú ďalších 4 016 korún plus dane

Podľa nového zákona by za neho platil zamestnávateľ pri rovnakom zárobku 14 452 korún

Z výplaty by úradníkovi strhli ďalších 4 816 korún plus dane

Sociálne odvody: percento zostane také isté, ale zvýši sa maximálny základ, z ktorého sa odvádzajú. Podľa Magvašiho návrhu to nebude 32-tisíc ako doteraz, ale 3,25-násobok priemernej mzdy predchádzajúceho roka. Bude to najmenej 40 000 korún.

Zdravotné odvody: tiež sa zmení maximálny základ, z ktorého sa platia odvody. Ministerstvo zdravotníctva navrhlo, aby to nebolo 32-tisíc, ale 7-násobok minimálnej mzdy, čiže približne 34 400 korún. (jj)

Autor: RICHARD FILIPKOJURAJ JAVORSKÝ