Obyvatelia Sardínie sa v priemere dožívajú najvyššieho veku na svete. Žije tu rekordný počet ľudí starších než 100 rokov: na jeden milión osôb pripadá až 135 storočných, zatiaľ čo inde vo svete to je len 70 až 80 osôb.
Táto sardínska výnimka vzbudzuje zvedavosť vedcov, ktorí začali v posledných rokoch pracovať na rôznych genetických výskumných programoch.
„Ku koncu roku 1997 žilo na Sardínii 222 osôb starších než sto rokov,“ konštatuje Luca Deiana, profesor klinickej biochémie na lekárskej fakulte v Sassari. Deiana vedie od roku 1996 tridsaťčlenný tím, ktorý preskúmal občianskoprávny stav v 377 obciach na ostrove, overil ich na farnostiach a stretol sa so všetkými storočnými obyvateľmi.
Dlhovekosť obyvateľov Sardínie sa merala pomocou testov duševného a fyzického zdravia a Deianov tím odobral vzorky krvi, aby preštudoval genetickú kartu starých ľudí.
„Ak sa nám podarí zistiť, akým spôsobom sa človek môže dožiť 120 rokov, bude to znamenať, že dokážeme prekonať všetky choroby,“ hovorí nadšene. Pripomína, že do výskumu sa zapája viacero vedcov. Genetická teória zatiaľ necháva na pokoji Maria Pirasta, sardínskeho vedca, ktorý už desať rokov skúma zdravie obyvateľov dvoch sardínskych obcí.
„Títo ľudia majú zvláštny genetický fond, ale je aj pravda, že sa nikdy nedotkli Nutelly. Tieto rodiny nemajú gény, ktoré sú nositeľmi chorôb,“ konštatuje. „Obyvatelia Sardínie majú veľmi staré korene - o čom svedčia aj nuraghi, kamenné vežovité stavby pochádzajúce z neolitu - a žili pomerne izolovaní,“ tvrdí a porovnáva situáciu s Fínskom alebo Islandom. „Nemyslím si, že gény dlhovekosti existujú,“ dodáva.
Tajomstvo dlhovekosti na Sardínii sa teda bude dať asi ťažko exportovať.
Profesor Deiana tiež súhlasí s tým, že na dlhovekosti má veľkú zásluhu skromný životný štýl tých najstarších. Medzi faktory, ktoré na ňu majú vplyv, uvádza životné prostredie, fyzickú aktivitu, čistý vzduch, celoživotnú jednoduchú stravu, pitie pramenistej vody a stabilitu rodinného a citového života. (čtk)
