naklonil na svoju stranu, zaujal ju. Snáď nadhodiť zaujímavú slovnú úvahu na vytiahnutú tému? Alebo sa milo usmiať?
„Ja by som povedala, že je to úplne naopak,“ smeje sa Alena Brychtová, učiteľka a dnes členka maturitnej komisie. „Skôr komisia oživuje skúšanie vtipmi, nie žiaci. Tí sú na to príliš vystresovaní. A ešte niečo - komisia si nemôže dovoliť byť unavená, musí stále pôsobiť sviežim dojmom.“
V škole si spomínajú aj na prípad, ktorý sa odohral asi pred piatimi rokmi: „Mali sme v triede chlapca, ktorý sa tak bál, že v maturitný deň do školy radšej vôbec neprišiel, vraj sa bojí zeleného. Tak som ho išla domov zobrať a učitelia mu zatiaľ pripravili takú miestnosť, kde nebolo žiadne zelené súkno. Nemusel prísť ani v obleku, akoby sa nič nedialo. Výsledok? Všetko pekne vedel, bol pripravený. Proste mu len trochu zlyhala psychika,“ hovorí riaditeľka školy Anna Lenková.
Všetci členovia maturitnej komisie svorne tvrdia, že sa počas maturity snažia žiakom pomôcť. Nie našepkávaním, ale odbúravaním stresu a upokojovaním: „Spravíme pre nich niečo. Keď sa tu štyri roky trápia a neučia sa najhoršie, bola by škoda, keby nezmaturovali.“
Nuž a čo so žiakom, ktorý má počas štvorročného štúdia zlé známky a na maturite dopadne na výbornú? „Musím povedať, že toto sa stáva dosť často. Aj keď je teraz trendom, že žiaci berú školu stále menej vážne, na maturity sa poctivo pripravia aj slabší. Ale veľmi ťažko sa presadí, aby jednotku dostal trojkár-štvorkár. Musíme totiž prihliadať aj na známky počas celého štúdia. Inak by to nebolo celkom objektívne - celé štúdium mu to nešlo, a teraz mu možno akurát len sadla otázka. Vylepšenie o jeden stupeň je v poriadku, dvojstupňové už treba zdôvodniť,“ dodáva Brychtová.
(sr)
