Národný hrdina Pelé po príchode do Brazílie po MS 1958. FOTO – ARCHÍV
Otec Joao Ramos do Nascimento bol profesionálnym futbalistom. V roku 1944 sa presťahoval do Baurú v štáte Sao Paolo. Dico v knihe Roberta L. Fisha „Pelé, môj život a najkrajšia hra“ spomína, že vtedy, štvorročný, začal vnímať svet. Keď mal deväť rokov, prvý raz počul prezývku Pelé. V portugalčine a ani v žiadnej inej reči to nič neznamená.
Najslávnejší futbalista všetkých čias spomína: „Pelé, nenávidel som toto oslovenie. Jeden môj kamarát vyslovil domnienku, že mi tak začal hovoriť jeden Turek, v Baurú ich bola celá kolónia. Podľa kamoša to mohlo byť takto: Vždy, keď som sa pri futbale náhodou dotkol lopty rukou, Turek mi nadával: ‚Pé-le‘. Pé je po portugalsky noha, le znamená v turečtine niečo ako hlupák.“
Existuje aj iný výklad. V Minase hral kedysi slávny hráč „Belé“ a maličky Dico na neho pokrikoval „Pelé“. Nech už vznikla prezývka akokoľvek – pre rodičov zostal Edson Arantes do Nascimento Dicom, pre ostatných Pelém. Od roku 1958 pre celý šíri svet.
Brazílčania mali na švédskych MS so sebou aj psychológa. Joao Carvalhes po pohovoroch s hráčmi hovoril trénerovi Vicentemu Feolovi: „Garrincha je naivný, nemôže hrať. Pelé je ešte dieťa bez bojovného ducha.“
V druhom stretnutí skupiny Brazílčania remizovali 0:0 s Anglickom. Hráči tlačili na „El Gorda“ – tučniaka, taká bola prezývka mohutného trénera Feolu – aby zaradil oboch, čo neprešli „psychotestom“. Legendárny kouč vypočul hlas ľudu. Brazília odvtedy čarovným spôsobom tancovala svoju neopakovateľnú futbalovú sambu až po víťazstvo. Sedemnásťročný Pelé dal vo štvrťfinále gól Walesu. Rozhodujúci – Juhoameričania zvíťazili 1:0. Proti Francúzom zaznamenal v semifinále čistý hetrik (5:2 pre kanárikov). Vo finále dal Švédom dva góly, Brazílčania vyhrali tiež 5:2. Druhý Pelého gól zostane navždy v galérii najkrajších. Nilton Santos poslal dlhý pas do šestnástky. Mladý Brazílčan si loptu stlmil stehnom, nadhodil si ju ponad švédskeho obrancu a z voleja skóroval.
„Keď rozhodca skončil stretnutie, myslel som si, že omdliem. Podlomili sa mi kolená, roztiahol som ruky, aby som bez opory nespadol. Ale napodiv som neležal, lež letel vzduchom na ramenách spoluhráčov. Držal som sa hore ako kliešť a plakal,“ spomína v knihe Roberta L. Fisha Pelé. Pristúpil k nemu Garrincha: „Len si poplač, moleque (špecifický brazílsky výraz pre uličníka – pozn. red.). To ti osoží.“
PETER FUKATSCH
