Šiesty diel súťaže o pohár Julesa Rimeta, ktorý dva roky predtým zomrel v Paríži, vyniesol prvýkrát na najvyšší vrchol Brazíliu. Dnes štvornásobný majster sveta očaril útočným futbalom, brilantnou technikou skvelých individualít, nenapodobniteľnými kombináciami a dynamickou krídelnou hrou.
Svet spoznal vo Švédsku sedemnásťročného mladíka, ktorý svojou futbalovou genialitou okúzlil fanúšikov i expertov. Volal sa Edson Arantes do Nascimento prezývaný Pelé, budúci kráľ futbalu.
Televízna premiéra
Brazília zdolala vo finále Švédsko 5:2, čo je najvyššie víťazstvo v histórii šampionátov spolu s výsledkom Francúzsko – Brazília 3:0 pred štyrmi rokmi.
Najlepším strelcom záverečného turnaja bol Francúz Just Fontaine s 13 gólmi, čo je dodnes rekord majstrovstiev sveta. V zápase Brazília – Anglicko sa zrodil vôbec prvý bezgólový výsledok v histórii šampionátov.
Premiéru mali aj televízne prenosy zápasov na všetky kontinenty. Šiesty šampionát v poradí mal rekordný počet účastníkov: v kvalifikácii bojovalo 55 krajín.
Záverečný turnaj vo Švédsku potvrdil trend spred štyroch rokov – opäť sa presadil útočný futbal. Fanúšikov nadchla hra Brazílčanov, zbožňovaní boli všetci, nezmazateľne sa do histórie zapísali najmä útočníci Pelé, Garrincha (s unikátnou fintou doprava a únikom doľava, čo mu dovoľovali jeho zvláštne skrivené nohy – jedna do X, druhá do O), Didi, Vavá, neskorší legendárny tréner Zagalo, brankár Gilmar či obranca Djalma Santos.
Kanárikom nechýbal ani zubár
Úspechu vo Švédsku predchádzala nebývalo dlhá a tvrdá príprava. „Dreli sme ako kone, dokonca omnoho viac,“ spomína Pelé vo svojej knihe. Žiadne iné mužstvo nemalo so sebou taký početný tím servisných pracovníkov. Okrem trénerov bol vo výprave odborník na atletickú prípravu, lekár, dvaja maséri, psychológ, nechýbal dokonca zubár. Po národných sklamaniach v roku 1950 a 1954 spravila Brazília pre úspech maximum.
V neľahkej skupine vyhrali kanárici najskôr nad uznávaným Rakúskom 3:0, po bezgólovej remíze s Anglickom zdolali Sovietsky zväz (prvý štart na MS) 2:0. Štvrťfinále proti Walesu bolo dlho na vážkach, až prišla chvíľa mladučkého Pelého, ktorý sa postaral o jediný gól zápasu. V semifinále proti Francúzsku (5:2) a vo finále proti domácej reprezentácii (5:2) už naplno vytryskla futbalová genialita Juhoameričanov.
Naša smola
Československu prisúdil žreb veľmi ťažkú skupinu s obhajcom titulu SRN, jedným z najlepších juhoamerických tímov Argentínou a menej známym Severným Írskom. V úvodnom zápase proti Írom sme po príliš opatrnom výkone prehrali 0:1. Proti Nemcom sme viedli 2:0 po góloch Dvořáka z penalty a šikovného krídelníka Zikána, ale majster sveta dokázal po prestávke vyrovnať. Argentínu sme rozdrvili 6:1, keď dva góly dali Zikán a Hovorka, po jednom Dvořák a Farajzl. Skupinu vyhrali Nemci so štyrmi bodmi, o druhom postupujúcom musel podľa vtedajších pravidiel FIFA rozhodnúť nový zápas medzi trojbodovými Československom a Severným Írskom. Napriek tomu, že sme mali v tabuľke skupiny vysoko aktívne skóre 8:4 a Íri pasívne 4:5. V dodatočnom zápase sme prehrali nešťastne po predĺžení 1:2.
Zo Slovákov bol vo výbere trénera Karla Kolského trnavský brankár Imrich Stacho (do hry nezasiahol), skvelý krajný obranca Gustáv Mráz z ČH Bratislava (4 zápasy), ktorá o rok získala majstrovský titul. V kádri boli aj jeho kluboví spoluhráči Titus Buberník (1) a Ladislav Kačáni (nenastúpil), slovanisti Ján Popluhár, pilier zadných radov (3), Antonín Moravčík (nenastúpil) a Pavol Molnár (3).
