Ministerstvo financií navrhuje použiť 50 miliárd korún z privatizácie SPP na splatenie domáceho korunového dlhu namiesto zahraničného. Argumentom sú vyššie úrokové sadzby na slovenskú korunu ako na zahraničné meny (úrokový diferenciál oproti euru je približne 4,25 %), a preto ministerstvo dúfa v „ušetrenie“ peňazí pre Slovensko. Tento názor je však mylný.

Je síce pravda, že splatením korunového dlhu ušetrí ministerstvo úrokový diferenciál. Zároveň však centrálna banka bude musieť sterilizovať prebytočnú korunovú likviditu za cenu presne rovnakého úrokového diferenciálu, takže spoločnosť neušetrí nič. Toto rozhodnutie však „prinúti“ štát mať otvorenú devízovú pozíciu väčšiu o 50 miliárd korún. Takéto riziko voči kurzu má vždy svoju cenu a tú by mohli vyčísliť finančné trhy. Na ilustráciu môžeme dodať, že oslabenie slovenskej koruny oproti euru len o 1 korunu, teda zďaleka nie nereálna kurzová zmena, by znamenalo okamžitú kurzovú stratu prevyšujúcu jednu miliardu korún.

Navyše toto rozhodnutie má aj iné negatíva. Náhla neexistencia domácich štátnych dlhopisov by mohla spôsobiť rozkolísanosť úrokovej krivky a tým aj väčšiu neistotu a menšiu transparentnosť úrokových sadzieb na dlhšie obdobia. Je zarážajúce, že pri takýchto obrovských sumách z privatizácie sa finančné trhy nedozvedeli oveľa skôr, ako sa naloží s týmito prostriedkami.

Slovenské médiá sú plné kritických ekonomických článkov a komentárov. Tieto komentáre zväčša ignorujú fenomén politického cyklu a žiadajú vládu o bolestivé škrty pár mesiacov pred voľbami. Slovensko by muselo byť veľkou raritou, aby k nim vláda naozaj pristúpila, a preto táto diskusia nemusí byť až taká zaujímavá a navyše môže mať aj svoje silné negatíva. Môže totiž voličom poslať falošný signál, že súčasná ekonomická situácia je rovnaká ako situácia koncom roka 1998, čo jednoducho nie je pravda.

Existujú však úspory, ktoré nie sú pre spoločnosť vôbec bolestivé. Suboptimálne rozhodnutia našich úradníkov, nekvalitná štátna správa, boj úradníkov o nezrušenie licencií, zaháľanie súdnictva – všetky tieto reformy možno uskutočňovať aj v súčasnosti a bez toho, aby to znamenalo uťahovanie opaskov. A možno práve preto by sme sa im mohli viac venovať.

Autor: JÁN TÓTH(Autor je hlavným ekonómom ING Bank)