ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA - Pri tvorbe zákonov sa na Slovensku všemožne lobuje. Argumenty nebývajú len slovné. Podľa vicepremiéra vlády pre legislatívu Ľubomíra Fogaša mnohé návrhy v parlamente sledujú iné ciele než presnú úpravu právnych predpisov: „V niektorých prípadoch sa dá prečítať, že predložené pozmeňovacie návrhy majú jasný účel získať výhody pre určité skupiny a z toho určite môžu plynúť nejaké výhody pre tých, čo to presadzujú.“
Pred koncom volebného obdobia poslanci ešte častejšie využívajú právo zákonodarnej iniciatívy. Ale podľa mnohých ho aj zneužívajú a stávajú sa prenášačmi návrhov zo zákulisia. „Sú poštármi, nie tvorcami myšlienok v zákonoch,“ myslí si poslanec za HZDS Peter Brňák. Lobistické skupiny „niečo vypracujú, strčia to poslancovi do rúk a on to predloží parlamentu a zaťaží množstvo ľudí“. Podľa Brňáka pritom chýba hlbšia analýza o celospoločenskej potrebe kroku a o väzbe na celý právny poriadok.
Vydreté zákony
Lobizmom zaváňajú praktiky, keď poslanci prepašúvajú do schvaľovacieho procesu narýchlo svoje návrhy, ktoré predtým nik neprerokoval. Nie však kvôli časovej úspore, ale preto, aby sa prešmykli mimo drobnohľadu poslaneckých výborov. Práve predvčerom sa to stalo s návrhom zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie. Poslancom Rakúsovi a Šagátovi sa ho podarilo skrátenou procedúrou presadiť do programu.
Lobisticky je doslova vydretý aj návrh zákona o obchodných reťazcoch, o ktorý už takmer dva roky bojujú prívrženci SDĽ na čele s ministrom Koncošom. Zákon má umožniť vytvorenie ochranného dáždnika nad domácou výrobou pred agresívnymi reťazcami. Jeho prvá verzia pred pol druha rokom do parlamentu neprešla. Lobistické skupiny však zo strachu, či v budúcom parlamente budú mať ešte svojich zástupcov, zapojili všetky páky, aby zákon pretlačili do schvaľovacieho procesu. Nedbajú na nesúlad s názorom Európskej únie ani na výzvy riešiť tento problém inak, najmä ak sa to ani v iných štátoch zákonom nepodarilo. Záujmovým skupinám pomohli poslanci SDĽ vedení Faičom a Bartošom.
Vo svete sa lobuje
Lobovať znamená vo vyspelých demokraciách dovoleným spôsobom ovplyvňovať tvorbu zákonov alebo iné procesy, bez korupcie a pod verejnou kontrolou. Na Slovensku chápeme lobovanie skôr ako hľadanie výhod za protislužby a podplácanie.
Podľa odborníkov M.E.S.A. 10, ktorí nedávno odštartovali sériu workshopov o lobingu, pokiaľ budú štátni úradníci, samosprávy a ďalšie orgány stále tak málo pripravené na zverejňovanie svojich rozhodnutí, s korupciou a negatívnym lobovaním sa nepohne.
Informácie na internete
Vo svete sa čoraz viac štátov usiluje o priehľadnú antikorupčnú politiku, čitateľnú napríklad aj na internete - estónska vláda zasadá on-line a tamojší minister financií si dal do pracovne inštalovať webovú kameru.
V Škandinávskych štátoch všetci členovia vlád zverejňujú pracovný program týždeň dopredu.
Vo Švédsku aj parlamentné výbory hneď po zasadnutí zverejňujú všetky rozhodnutia na internete. U nás majú na sieti pracovný kalendár premiér a vicepremiéri, ale ministri len niektorí.
Boje na ministerstvách
Ministerstvá sú ďalším vďačným miestom na zákulisné lobovanie. Potvrdzujú to viaceré štúdie analytikov M.E.S.A. 10. „Od roku 1999 sa odsúhlasovanie štátnej pomoci viaže na presné podmienky dané zákonom. Kontrola z Úradu vlády však zistila, že poskytnutie štátnej pomoci pre Slovenské lodenice, Slovenské elektrárne či VSŽ Oceľ bolo v rozpore so zákonom, podobne aj poskytnutie daňových prázdnin pre Volkswagen Slovakia či U. S. Steel Košice,“ hovorí Jaroslav Kling z M.E.S.A. 10.
Jeho kolega Jaroslav Pilát dodáva, že lobovanie je u nás úplne neregulované a aj do tvorby zákonov vstupujú nenáležité skupiny. „Napríklad v rámci tripartitných rokovaní sú to odbory, pričom tie zastupujú len menšinu zamestnancov. To inde nemá obdobu.“
Výsledkom jednostranného ovplyvňovania sa stal aj Zákonník práce, podľa štúdie M.E.S.A. 10 „plný nezmyslov, kde získali odbory veľkú moc voči zamestnancom i zamestnávateľom“.
