BRATISLAVA - Ak sa krajiny V4 dokážu dohodnúť a zaujať spoločný postoj, v niektorých otázkach môžu výrazne zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu voči Európskej únii. Zhodli sa na tom predstavitelia vyjednávacích tímov z Poľska, Maďarska, Českej republiky a zo Slovenska v diskusii s novinármi počas rádiomostu Slovenského rozhlasu.
Spoločný postup by bol prospešný najmä pri rokovaniach o kapitole poľnohospodárstvo. „Bolo by chybou nezjednotiť naše stanoviská, napríklad v otázke priamych platieb. Ak všetci štyria povieme, že 10-ročné prechodné obdobie je priveľa, a dohodneme sa, že budeme žiadať len trojročné, máme väčšiu šancu presadiť sa,“ povedal maďarský hlavný vyjednávač Péter Gottfried.
Poľnohospodárstvo krajín Visegrádskej štvorky absorbuje v budúcnosti až 90 percent prostriedkov určených pre 10 nových členských krajín. „Pozícia V4 na rokovaniach teda bude mať váhu,“ povedal Gottfried. „Hoci v koncovke budeme postupovať každý samostatne, istá koordinácia v spoločných otázkach bude namieste,“ povedal slovenský hlavný vyjednávač Ján Figeľ.
Nie všetky problémy, ktoré sa pri vyjednávaniach vyskytnú, však bude možné koordinovať - napríklad rokovania o poľnohospodárskych kvótach. „Každá krajina bude chcieť pre seba to najlepšie, bude obhajovať svoje záujmy,“ povedal zástupca hlavného českého vyjednávača Jiří Havlík.
Hlavní vyjednávači sa na otázku SME vyjadrili aj k obavám časti obyvateľstva krajín V4 z obmedzenia či zo straty svojej národnej suverenity po vstupe do únie. Tieto obavy sú obzvlášť výrazné v Poľsku. „Máme isté problémy v presviedčaní obyvateľov, že únia pre nich nie jen hrozbou - nie je ich síce veľa, ale hovoria veľmi hlasno,“ povedala predsedníčka komisie poľského senátu pre integráciu Genowefa Grabowska. Poľská vláda preto rozbehla v uplynulých dňoch rozsiahlu informačnú kampaň o výhodách vstupu Poľska do únie, ktorú plne podporilo aj vedenie poľskej katolíckej cirkvi.
Istá nechuť k vstupu do únie je zjavná aj v Českej republike, kde sa podpora vstupu pohybuje tesne okolo 50 percent. „V českom národe je istý prah citlivosti na také otázky, ako je obmedzenie voľného pohybu osôb,“ povedal Havlík. Podľa neho je však dôležité, že prebehla decentralizácia riadenia a posilnili sa regionálne samosprávy. „Občania by sa mali naučiť vedieť si presadiť svoje záujmy sami doma,“ povedal.
BARBORA TANCEROVÁ
