futbalu.

Jeho zverenci sa prebojovali k titulu majstrov sveta 1954 práve v duchu týchto futbalových nemenných. Nemci vyhrali prekvapujúco, nič si nerobili z toho, že v skupine prehrali s Maďarmi 3:8, potom sa postupne a potichu prebojovali do finále cez Juhosláviu 2:0 a senzačne i Rakúsko 6:1. Finále rozhodol Helmuth Rahn pár minút pred koncom.

Herberger – charizmatická osobnosť svetového futbalu dosiahla rekord, ktorý zrejme nikto nikdy neprekoná. Nemecký reprezentačný tím viedol od roku 1936 do roku 1964! Zúčastnil sa na štyroch majstrovstvách sveta, ktoré boli prerušené vojnou, na šampionáte 1950 Nemecko nehralo. Okolo rodáka (*28. marca 1897 – †28. apríla 1977) z robotníckej mannheimskej rodiny vytvorili krajania až taký mýtus, že západní Nemci ho zaraďujú po boku kancelára Konrada Adenauera a ministra hospodárstva Ludwiga Erharda ako muža tvoriaceho povojnový hospodársky zázrak SRN.

Fritz Walter, konštruktér hry majstrov sveta 1954, mu vždy hovoril šéf. Mal mnoho prívlastkov – pedant a perfekcionista, diktátor a despota, otcovský kamarát a prísny patrón.

Všetky sedeli. Herberger mal od prírody schopnosti psychológa. Zakladal si na potrebnej intelektuálnej úrovni futbalistov, ktorí musia prejsť vlastným „autodiktátom podriadenosti futbalu“. V roku 1947 získal docentúru na kolínskej športovej škole v odbore futbal. Áno, také niečo už v tom čase v Nemecku bolo. V roku 1962 ho vyznamenali Spolkovým krížom prvého stupňa, v deň jeho osemdesiatin vydali Herbergerovu príležitostnú poštovú známku, čo okrem Herbergera urobili iba v prípade narodenín Adenauera a Brandta.

Nemecko má dodnes svoj nenapodobiteľný štýl. Vždy je nebezpečné, začína skôr nenápadne, aby udrelo obrovskou silou futbalu, ktorý sa končí posledným hvizdom. Je to Herbergerova kráľovská pečať, ktorou prvý raz korunoval Nemecko 4. júna 1954. V Berne sa v ten deň hralo finále majstrovstiev sveta.