„Žiadnych rezervných šerifov nepotrebujeme - a už vôbec nie nejakých náhradných rambov,“ odmietol iniciatívu koaličného partnera ľudovecký minister vnútra Ernst Strasser. „Nie sme na divokom Západe.“
„Nikto nesmie spochybňovať násilný monopol štátu prostredníctvom polície a žandárstva,“ varoval kancelár a šéf ľudovcov (ÖVP) Wolfgang Schüssel.
„Vzrušenie je úplne prehnané a neoprávnené,“ tvrdí naopak vicekancelárka a šéfka slobodných Susanne Riessová-Passerová. „Bürgerwehr“ - voľne preložené ako „občanobrana“ - podľa nej zodpovedá „občianskej spoločnosti“. Polícia podľa Riessovej-Passerovej nemôže „pred každú školu poslať policajtov, aby školákov chránili pred dílermi drog.“ Zastúpiť ich vraj môžu súkromné iniciatívy.
Tie sú však ľudovcom i opozičným sociálnym demokratom (SPÖ) a Zeleným tŕňom v oku. Naznačujú totiž, že štátne orgány nie sú schopné dostatočne zaistiť bezpečnosť občanov.
Hliadky v Grazi sú „vyzbrojené“ videokamerami a mobilnými telefónmi, strelné zbrane či obušky nenosia. V uliciach a parkoch majú natáčať zdanlivé priestupky a prípadne privolať políciu. „Tej odovzdáme aj všetok videomateriál,“ tvrdí súkromný detektív a člen mestského zastupiteľstva za slobodných Alexander Lozinsek.
V Grazi je zatiaľ 15 „šerifov“. Všetci sú členmi miestneho „Spolku občanov na ochranu a bezpečnosť“. Predsedom spolku je dôstojník rakúskej armády Helge Endres, ktorý je aj členom združenia veteránov SS a wehrmachtu „Kameradschaft IV“. To podľa šéfky slobodných Riessovej-Passerovej nie je podstatné: „Nemá to nič spoločné s cieľmi spolku občanov.“
Samozvaní strážcovia poriadku v modrých tričkách a s modrými bejzbalovými čiapkami - modrá je farbou slobodných - pôvodne chceli „strážiť“ dvojjazyčné gymnázium v Grazi, učitelia i žiaci to však odmietli. „To je, ako by u vás niekto zaklopal na dvere a povedal: Ja vás teraz budem chrániť, či chcete alebo nie,“ vysvetľuje riaditeľka školy Elisabeth Fleischmannová.
„Hovoria, že nás chcú ochraňovať, ale v skutočnosti sme pod ich dohľadom,“ tlmočí rozhorčenie svojich spolužiakov ich hovorca Klaus Friedrich. „Učitelia teraz školu odomykajú už o siedmej, pretože tí žiaci, čo sa predtým rozprávali vonku, sa tam už necítia dobre,“ dodáva riaditeľka Fleischmannová. Do školy chodia aj deti prisťahovalcov z Afriky, ktoré slobodní paušálne spájajú s drogami.
Hliadky slobodných odmieta aj mestský policajný prezident Franz Stingl. Z rakúskych politikov sa proti „občanobrane“ najrozhodnejšie postavil salzburský krajinský hajtman Franz Schausberger (ÖVP). Spolkovú vládu vyzval, aby „všetkých ‘občanobranov‘ a súkromné hliadky v záujme demokracie“ okamžite zakázala.
Docent histórie Schausberger pritom poukázal na neblahú skúsenosť Rakúska so straníckymi bojmi socialistov, konzervatívcov a nacistov v tridsiatych rokoch. Slobodní zvažujú zavedenie ďalších „občianskych hliadok“ i v iných rakúskych mestách. Už od júna majú po viedenskej nákupnej triede Kärntnerstrasse patrolovať členovia súkromnej ochranky - platiť ich vraj chcú tamojší obchodníci z vlastných vreciek. Na Kärntnerstrasse je aj hlavné sídlo slobodných.
Autor: David ZelingerORF, Graz pre SME
