PRAHA – Hoci šach je obľúbený na celom svete, len málokto vie o aktéroch tejto hry toľko ako napríklad o futbalistoch alebo hokejistoch. Mená ruských šachistov Garriho Kasparova a Anatolija Karpova, ktorý včera oslávil päťdesiatku, však pozná takmer každý.
So šachom začínal bývalý majster sveta v štyroch rokoch medzi pioniermi v rodnom meste Zlatoust na južnom Urale. Ako dvanásťročného ho prijali do Botvinnikovej šachovej školy v Moskve a v roku 1965 bol najmladším účastníkom majstrovstiev ZSSR.
Dalo sa očakávať, že jeho vývoj pôjde hore, a tak sa za Toľom presťahovala bližšie k Moskve celá rodina. Usadila sa v priemyselnej Tule a perspektívny syn začal napĺňať očakávania. V auguste 1966 sa stal najmladším šachovým majstrom ZSSR, o rok vyhral juniorské ME a o dva v Štokholme juniorské MS. Titul veľmajstra vtedy už študentovi Leningradskej štátnej univerzity udelili v septembri 1970. V devätnástich bol najmladším šachovým veľmajstrom na svete. Ako víťaz turnaja vyzývateľov bol v roku 1975 korunovaný ako dvanásty majster sveta v dejinách šachu, keďže obhajca titulu Robert Fischer odmietol na zápas nastúpiť.
Šachový trón mu potom patril celé desaťročie, kým sa musel skloniť pred Kasparovovým umením. Povesť najlepšieho šachistu sveta potvrdil ešte v rokoch 1996 a 1998. Inak však rok 1998 nebol pre Karpova šťastný – v lete prehral súboj pohlaví s Maďarkou Judit Polgárovou.
Karpov je dodnes šachovým rekordérom, v súčasnosti už má na konte okolo 150 vyhratých turnajov. V minulosti veľký obľúbenec komunistického režimu, ktorému zostal verný aj po rozpade ZSSR, sa vyznamenal aj pred piatimi rokmi, keď v Helsinkách cez internet porazil tisíc šachových fanúšikov.
Karpovovou vášňou je filatelia, jeho zbierka známok s olympijskou a šachovou tematikou je údajne jedna z najväčších na svete. Obdivuje ju aj jeho syn Anatolij.
(čtk)