S ochranou prírody na Slovensku to ide dolu kopcom, tvrdia kompetentní. Pokiaľ ide o rozlohu chránených území, v rámci Európy sa radíme na popredné miesta - za nami je dokonca aj Rakúsko a Nemecko. Chránených je 23 percent z nášho územia a národné parky zaberajú skoro päť percent.

„U nás sa územie vyhlási za chránené, tým sa naša práca končí,“ hovorí riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Kassa. „Vyznačíme turistické chodníky, vyvesíme cedule, že územie je chránené, a to je naša ochrana.“

Zákon o ochrane prírody mnohé činnosti v chránenom území obmedzuje alebo úplne zakazuje. Napriek tomu priamo v národných parkoch stavajú objekty bez toho, aby prešli inšpekciou, či nebudú príliš narušovať okolie.

V posledných rokoch ubudli lokality so vzácnymi rastlinami a rapídne klesli stavy zvierat. Tak, ako klesá počet zvierat, pribúdajú poľovníci, mnohí strieľajú aj bez povolenia. „Pri ceste sme našli rozstrieľanú dopravnú značku, na ktorú niekto mieril priamo z auta,“ hovorí pracovník TANAP-u.

Zákon o ochrane prírody z roku 1994 sa v parkoch nedodržiava. Situáciu skomplikoval aj návrat pozemkov do súkromného vlastníctva. „Aj keď si súkromník nesmie robiť na území parku, čo chce, prax je iná. Ináč by sa nemohlo stavať a podnikať v chránených územiach, ako sa bežne robí,“ povedal riaditeľ Národného parku Malá Fatra Ján Korňan. Pred niekoľkými rokmi sa napríklad 70 percent Vrátnej doliny vrátilo do rúk súkromníkov, tí pôdu predali súkromnej firme. Dolina s vápencovými a dolomitnými útvarmi a vzácnou subalpínskou flórou patrí medzi najkrajšie na Slovensku. „Dnes tam stojí množstvo domov a väčšina z nich bez stavebného povolenia,“ hovorí Korňan.

Aj keď tento rok išlo na ochranu prírody viac peňazí, stále je to málo. Korňan vysvetľuje: „Z rozpočtu sme dostali tri milióny na celú údržbu parku. Z toho musíme zaplatiť všetky výdavky a priamo do parku sa investuje pár tisícok. V skutočnosti by sme potrebovali asi 100 miliónov. Pracuje u nás 13 ľudí, ale potrebovali by sme minimálne dvojnásobok.“

VLADIMÍRA MAJTÁNOVÁ