ným názvom sadomasochizmus. Pritom málokto si uvedomuje, že v oboch prípadoch šlo o veľmi zaujímavých spisovateľov, ktorých dielo upadlo takmer do zabudnutia.
Zhodou okolností práve u nás vyšli knihy oboch autorov v slovenskom preklade, pred niekoľkými rokmi Filozofia v budoári markíza de Sade a teraz Venuša v kožuchu Leopolda von Sachera-Masocha spolu s knižnou štúdiou francúzskeho filozofa Gillesa Deleuza Masoch a masochizmus (Albert Marenčin - PT, Bratislava 2002). Túto dvojknihu preložil Adam Bžoch a Miroslav Marcelli a ukazuje sa, že to bol dobrý nápad vydať k románu aj filozofickú esej, ktorá románový problém vykladá, vyvracia jeho rozličné interpretácie a zároveň analyzuje celé Masochovo dielo.
Pod paradoxným názvom Venuša v kožuchu (Venušu ako bohyňu zmyselnej lásky zobrazuje totiž umenie nahú) sa skrýva fabulačne nenáročný príbeh haličského šľachtica a statkára Severina a jeho vysnívanej Venuše, ktorá sa predstaví ako Wanda von Dunajew. Stretávajú sa, vedú učené, no nie nudné rozhovory, filozofujú o vzťahu muža a ženy, pričom sa po príklady vracajú až do antiky. Ich myšlienkové zázemie je teda veľmi hlboké, on má evidentne viac vedomostí než rozvahy, lebo je čím ďalej, tým zamilovanejší a jeho „nadzmyselnosť“ sa mení na fanatickú lásku, ktorá je schopná od milovanej ženy prijať všetko vrátane smrti. Ona má povahu komplikovanejšiu, mieša sa v nej spontaneita s kalkulom, súcit s bezcitnosťou, neha so surovosťou, láska s pohŕdaním a ľahostajnosťou. Jej zásady, tisícročné, ako tvrdí, spočívajú na jednoduchej filozofii: „Čím žena prejavuje väčšiu oddanosť, tým rýchlejšie muž vytriezvie a stane sa panovačným; čím je však krutejšia a vierolomnejšia, čím horšie s ním zaobchádza, čím trestuhodnejšie sa s ním zahráva, čím menej zľutovania prejaví, tým väčšmi vzbudí mužovu rozkoš, tým väčšmi ju bude milovať a zbožňovať.“
Hrdinka románu začne po dohode s ním praktizovať takýto zvrátený štýl koexistencie a urobí si z neho poslušného otroka, ktorý stratí aj poslednú štipku mužskej i ľudskej dôstojnosti. Fyzické trýznenie neopisuje autor s detailmi a takisto decentné sú aj erotické scény. Wanda akoby hrala iba hru, ktorú zavše preruší zasa jej ošiaľ lásky, pri podrobnejšom skúmaní zistíme, koľko je tu aj romantizmu a sentimentu. Tri dodatky v knihe osvetľujú genézu románu i autorových sklonov a úryvok zo životopisu Wandy uvádza práve kuriózna historka o takejto romantickej láske.
Deleuze vyvodil z románu ďalekosiahle závery, kde polemizuje s lekárom Krafftom-Ebingom, ktorý prvý pomenoval sexuálnu úchylku podľa Masocha, i s Freudom, ktorý hovoril o sadomasochizme, ale predsa len rozlišoval medzi jedným i druhým. Deleuzova štúdia sa podrobne zaoberá všetkými dielami Sachera-Masocha i de Sada, lebo vychádza zo správneho predpokladu, že „klinické príznaky sadizmu a masochizmu sú neoddeliteľné od literárnych hodnôt Sadovho i Masochovho diela.“ Koniec koncov, literatúrou sa všetko začalo.
