vok „Angličanov“ Labanta a Németha na góly sa iné ako gól ani nedalo dať.“
Diváci po rozpačitom úvode hnali našich ku gólom. „Ak to neviete dať, zavolajte si Šatana, alebo Bondru,“ ozvalo sa z hľadiska. Jurkemikovci v závere urobili niekoľko akcií, ktoré niesli pečať kvality Šatanových a Bondrových koncoviek, hoci to bolo „iba“ proti Uzbekistanu.
V Prešove sa hrala pohodovka, hoci tri razy sme tŕpli, keď Tadžijev zabral na piaty rýchlostný stupeň, a poslal obrane posledné vážne varovanie, v podstate malo ale Slovensko ešte raz toľko šancí na gól, ako ich využili. To je pozitívum z prípravy.
Jurkemik brzdí. „V hre celej obrany sa objavili nežiadúce okienka, viazla rozohrávka i prechod do útoku. Je pravda, že sme mohli vyhrať aj vyššie. Boli na to príležitosti. Nesmieme však zabudnúť, kde sme chybili.“
Na margo príjemného prekvapenia Kožleja dodal: „Odviedol svoje. Z jeho výkonu som však mal predovšetkým pocit, že chce reprezentovať a dokázať, že do základu tímu patrí. A to je najpozitívnejšie zistenie. Kiežby to všetci pochopili.“
Reprezentácia sa asi do Prešova vráti na niektorú z kvalifikácií ME 2004, buď s Macedónskom alebo Lichtenštajnskom. Každý taký zápas je vážny. V našom výbere bolo deväť východniarov, z toho až štyria Stropkovčania (Buček, Reiter, Kožlej, Špilár), jeden odchovanec Prešova (Hlinka). Mali v hľadisku podporu. Málokde by našli teraz futbalisti také žičlivé publikum, aké pripravil Prešov a fanúšikovia z celého východu najmä pre rodákov a odchovancov. Prostredie je neraz v zlomových momentoch dôležité.
Jeden z najlepších legionárov v českej lige Karol Kisel z Bohemiansu Praha ďakoval za dôveru: „Je dobré, že tréner vsadil na mladých. Je nás dosť z bývalej dvadsaťjednotky. Ten potenciál treba využiť. Z tohto tímu začínam mať postupne dobrý pocit.“ Kolega z dvadsaťjednotky, hráč Žižkova Maroš Klimpl, dodal: „Je príjemné tu hrať, hoci počas „môjho“ polčasu na trávniku všetko neklapalo ako malo. Chce to zohrávať sa. S pribúdajúcimi minútami však skóre v náš prospech mohlo byť jasne vyššie.“
Szilárd Németh sa blysol parádami v streľbe a najmä manévrovaní, ktoré niesli pečať matadora z anglického futbalu: „Uzbekistan bol síce jedným zo slabších súperov, aspoň podľa mena. Herne prekvapil. V závere som sa dostal do pohody. So svojou hrou som spokojný.“
