Prezident, premiér, predseda parlamentu i poslanci včera debatovali so slovenskými hokejistami, ktorí sa v ich prítomnosti neraz zatvárili kyslo a zažili aj zopár trapasov. Majstri sveta mali takmer celý deň vyhradený len pre politikov a na konci bolo aj na trénovaných chlapoch vidieť, že majú dosť.

K prezidentovi prišli hokejisti v pohode. Niektorí elegantne oblečení, iní v tričkách. V Prezidentskom paláci ich postavili do prijímacieho salóna, miesta si hľadali asi päť minút. Protokol im na zem položil menovky a každý sa musel nájsť svoju. Rudolf Schuster k hokejistom pripochodoval za zvuku fanfár.

Rozprával dlho. „Tí, čo ma poznáte, ja som v Košiciach nechýbal na žiadnom zápase ešte v československej lige, keď sme boli dvakrát majstri. Keď som išiel v noci na letisko, a potom som za to dostal nie žltú kartu, ale stranícku kartu, že či nemám čo robiť, že v noci chodievam, a na štadión, viete, bolo stretnutie, ale myslím, že vy ste zobudli celé Slovensko, nielen zobudili, ale môžem povedať, že naozaj zjednotili,“ hovoril prezident. Celý jeho prejav sa niesol v podobnom duchu.

Po desiatich minútach už hokejisti prestupovali z nohy na nohu, pozerali do stropu, na zem, niektorým sa aj zívlo. Prezident rozprával, aký mu vo Švédsku pripravili zážitok a hovoril, aj keď už odišiel od mikrofónu.

Nebolo dosť krížov

Potom hokejisti zažili najväčší trapas celého dňa. Rudolf Schuster totiž každému udelil svoje vlastné ocenenie – Kríž prezidenta I. triedy. Najskôr ho dostalo družstvo ako celok. Potom postupne zavolali hokejového prezidenta Juraja Širokého, trénera Jána Filca, kapitána Miroslava Šatana a dosť. Ocenenia došli.

Zvyšok mužstva dostal len písomné poďakovania. „Len čo to Kremnica urobí, dopraví sa vám to. Videli ste, že je to pekné, slušné ocenenie, že sa za to nemusíte hanbiť ani v zahraničí, keď sa s tým objavíte,“ ospravedlňoval lapsus prezident. Niektorým dovtedy dobre naladeným hokejistom na tvárach úsmevy zamrzli.

Prezident sa aj štyrikrát ospravedlňoval, ale čím viac hovoril, tým viac sa zamotával, červenal, bledol. Nakoniec povedal, že ešte má dosť ocenení druhej triedy, ale hráči sú jednotka, a tak im dá prvú triedu, víťazstvom ho však prekvapili a nebol pripravený, nemal dosť jednotiek, tak musia na ocenenie chvíľu počkať.

Schuster dostal od hokejistov dres, čiapku s nápisom Majstri sveta 2002, ktorú si hneď nasadil a fotografi ho bez problémov presvedčili, aby zodvihol nad hlavu pohár pre víťazov šampiónov, ktorý dovtedy pohládzal na zemi. S ťažkým pohárom mal starosti, ale po menšej námahe sa mu ho podarilo vytlačiť nad hlavu a pár sekúnd pózovať.

Slávnosť v záhrade

Pred palácom čakali majstrov desiatky ľudí, takže na prijatie u premiéra na Úrade vlády meškali. Mikuláš Dzurinda bol omnoho dynamickejší, rozprával kratšie, ráznejšie a najmä mal pripravené darčeky pre všetkých. Akurát moderátorka sa pri vyvolávaní mien trošku pomýlila: „Jerguš La… Bača.“ Od Jerguša Lapina bola len veľmi maličký kúsok, ale Bača to vzal s humorom.

Čiapku a dres dostal aj Dzurinda. „Čapica mi sedí a viem, kde ju využijem,“ povedal Dzurinda. „Na maratón,“ poradil mu hneď Hlinka.

Po oficialitách pozval premiér hokejistov von do záhrady, kde bolo pod prístreškami pripravené ovocie a pitie. Hokejisti však neochutnali. V záhrade ich čakalo nemilé prekvapenie. Okrem pár mladých chlapcov z hokejovej školy oblečených v dresoch, boli v záhrade deti a vnúčence úradníkov a tí sa spolu s niektorými ochrankármi a úradníčkami vrhli na reprezentantov. Asi stopäťdesiat ľudí ich obkolesilo, strkali im na podpis bloky, papiere, plagáty, tričká, vedúci Úradu vlády si majstrov nakrúcal. Do ovocia pod prístreškami sa pustili aspoň ministri, ktorí po rokovaní vlády vyšli von.

Aj poslanci sú len ľudia

Už so značným meškaním prišli unavení hokejisti do parlamentu. Poslanci ich privítali skandovaným potleskom a v sále ich bolo toľko ako už dávno nie. Usmiati športovci sa tu pochytali za plecia ako na striedačke pri samostatných nájazdoch v zápase so Švédskom.

Rozprával predseda parlamentu Jozef Migaš, hokejový prezident Široký, tréner Filc, ale poslanci si potleskom vyžiadali aj Šatana, ktorý im spoza rečníckeho pultu povedal: „V mene kolektívu sa chcem poďakovať, ale využijem túto príležitosť, aby som vám povedal, že úspech sme dosiahli vďaka tomu, že sme sa všetci stmelili a utvorili veľký kolektív. Tým sme dali príklad celému Slovensku. Vy ste ľudia, ktorí majú pre Slovensko možnosť urobiť veľa. Ide to len tak, že každý potlačí svoje osobné záujmy a spojí sa do kolektívu.“

Hokejový prezident Juraj Široký rozprával, ako dosiahli úspech a k tomu pridal: „Som splnomocnený tlmočiť vám nepochopenie a počudovanie členov reprezentačného družstva nad skutočnosťou, že Slovensko naďalej nemá ucelenú koncepciu financovania športu ani premyslenú koncepciu práce so športovou mládežou. Nebezpečne sa blížime stavu, keď príprava na vrcholový šport bude u nás doménou detí zo solventných rodín.“ Poslanci mu srdečne zatlieskali.

Hokejistov čakalo na chodbách to isté, čo na Úrade vlády. Poslanci mali fotoaparáty, niektorí sa postavili do radu o autogram, mnohí priviedli svoje deti, niektorí vnučky. Podobne to urobili aj úradníci Národnej rady.