Vládcovia Afganistanu nedávno šokovali svet, keď na príkaz náboženského ediktu dynamitom zničili unikátne gigantické sochy Budhu v oblasti Bamiján. V týchto dňoch vyvolal reakcie ďalší pripravovaný výnos ich najvyššieho vodcu mulláha Omara, ktorý vracia do praxe smutne známe žlté označenia „iných“ občanov z čias druhej svetovej vojny. Obdobu Dávidovej hviezdy by v dnešnom Afganistane mali nosiť Hindovia, inak ťažko odlíšiteľní od väčšinovej komunity moslimov. Obidva odkazy ako keby zámerne zasiahli najcitlivejšie miesto hodnôt západnej civilizácie.

Úmysel nie je celkom jasný. „Degraduje to naše postavenie v spoločnosti,“ povedal pre agentúru AP Kábulčan Anár, ktorý popiera tvrdenie Talibanu, že to chcú Hindovia sami, aby boli ochránení pred náboženskou políciou. Táto polícia dbá, aby sa moslimovia podriaďovali prísnym predpisom vychádzajúcim zo špeciálnej interpretácie islamu. Kontroluje, či majú dosť dlhú bradu, či nemajú doma televízor alebo video a či chodia pravidelne do mešity. Je nástrojom fanatizmu najvyšších kruhov - porovnateľného s inými príkladmi ideológií v ázijských štátoch, v Číne alebo Kambodži. Pre previnilcov sú tu náboženské súdy, ktoré podľa zákonov šaríja vymeriavajú stredoveké tresty.

Spojené štáty označili žlté značky za „posledný príklad silného útlaku na dlhom zozname militantného moslimského hnutia“. Zrejme však aj tentoraz ostane pri slovách a stovky označovaných afganských Hindov upadnú do zabudnutia tak rýchlo ako zničené sochy Budhov v Bamijáne. Rovnako ako 17 miliónov afganských moslimov, ktorí žijú v hladomore a pod dohľadom náboženskej polície. Milióny z nich unikajú z krajiny a v utečeneckých táboroch na hraniciach s Pakistanom hrozí humanitárna katastrofa. Odkedy Taliban v roku 1996 prevzal moc v krajine, jeho vládu uznal len Pakistan a Saudská Arábia. Zvyšok sveta uvalil na ňu embargo. Za jeho zrušenie žiada len dve veci - aby Kábul prestal produkovať ópium a stiahol svoju ochrannú ruku nad mecenášom svetového terorizmu Usámom Bin Ladínom. S obchodom s drogami sa Afganistan naoko snaží vyrovnať - mulláh Omar ho náboženským ediktom označil minulý rok za protiislamský. Iné je to s Bin Ladínom. Tento človek robí Afganistan nebezpečnejším, ako je Irak - a predsa je postoj USA k Afganistanu oveľa miernejší.

Dnes sa v Afganistane angažuje len OSN, ktorá pomáha utečencom, bojuje proti obchodu s drogami a pokúša sa vyjednať prímerie medzi Talibanom a opozíciou. Aj humanitárni pracovníci tu však čelia perzekúciám a dokonca im hrozí vypovedanie, ak Bezpečnostná rada OSN sankcie nezruší.