nej chvíli nezjaví Spiderman na svojej liane - sa presne zhoduje s podobným výkonom Anakina Skywalkera v Epizóde II - Klonovaní útočia.

Mnohí urazení

Prečo je pravdepodobné, že Hviezdne vojny prehrajú? Pred troma rokmi propagačnými ohňostrojmi uvádzaný film Epizóda I - Skrytá hrozba slabo využil šancu rozšíriť rady svojich priaznivcov. Skalní hviezdni fanatici to, samozrejme, dobojujú ešte k Epizóde III, ale už najmä z vernosti, z piety a mravnej povinnosti. Je síce pravda, že scenáru Klonovaní útočia sa už nedá vytknúť, že uráža inteligenciu deväťročného dieťaťa. Tolerančná hranica teraz stúpla na dvanásť, možno trinásť - ale problém je, že dnešní trinásťroční mali pred troma rokmi tých desať. Mnohí sú urazení.

Pokiaľ ide o dej, zasvätení vedia, že Anakin Skywalker sa prevtelí do Dartha Vadera, že s Padmé Amidalou sa stanú budúcimi rodičmi Luka Skywalkera a že z kancelára Palpatina sa vykľuje hlavný zlosyn. A nezasväteným to asi bude v podstate jedno.

V prvých štyridsiatich minútach z celkových sto štyridsiatich si dal George Lucas dosť veľkú prácu s vysvetľovaním súvislostí medzi Federáciou a Republikou, Skywalkermi a rádom Jedi, lenže to všetko robia samé talking heads - hovoriace hlavy. Čo sa stalo s Lucasom spred tridsiatich rokov, ktorý vedel rozprávať obrazmi? Zrejme ten talent zakrpatel v ústraní jeho Skywalker Ranča, kde ho nič nevyrušovalo z jeho vesmírno-rozprávkového sveta. Je možné, že Lucas, oslavovaný ako tvorca moderných mýtov dvadsiateho storočia, už v sieťach vlastných mýtov a bezmocne uviazol je schopný produkovať len ich klišé.

Tomu zodpovedajú dialógy, z ktorých sa ježia vlasy na hlave. Keď sa Anakin a Padmé navzájom ubezpečujú o svojej láske, znie to ako paródia, je to však myslené smrteľne vážne. Lebo mýty chcú byť brané vážne. Našťastie aspoň Ewan McGregor ako Obi-Wan Kenobi už nechodí akoby zhltol metlu, ako v prvej časti. Prejavuje dokonca slušné predpoklady, že niekedy v budúcnosti bude cool, ale to by ho musel začať vyučovať George Clooney.

Technický produkt?

Všetky tieto pripomienky sú však v podstate irelevantné. V druhej časti Hviezdnych vojen už nejde o príbehy, dialógy či herecké výkony v klasickom zmysle. Je to totiž - po prvé vyše dvojhodinový reklamný šot na hračkové figúrky a videohry, a po druhé, prezentácia pokroku digitálnej tvorby obrazu. Malo by sa zvážiť, či tú ďalšiu epizódu už nebude treba posudzovať skôr ako technický než kultúrny produkt.

Epizóda II - Klonovaní útočia je najdigitalizovanejším hraným filmom v dejinách. V podstate ho už ani nemožno označiť za „film“ - nasnímaný je kompletne digitálne. Herci nemuseli robiť nič iné, ako pohybovať sa po prázdnej scéne a biť sa s imaginárnymi príšerami, ktoré sa neskôr nakopírovali do obrazu - to je vlastne práca, akú herci robia aj na skutočných pódiách pred fyzicky prítomným publikom.

Niektoré postavy už sú len počítačové chiméry. Kedysi ešte Franza Oza navliekli do kostýmu Yodu, dnes je najvyšší Jedi už len čistý výplod softvéru. Samuel L. Jackson tu tiež mal tak málo práce, že by bol pokojne stačil aj jeho digitálny klon. A Hayden Christensen nemá na hladučkej tvári ani jedinú vrásku po negatívnej emócii. Jedine gróf Dooku - Christopher Lee - má formát a Georgeovi Lucasovi tu treba pripísať ku cti, že na chvíľku prerušil svoju technošou a rozhodujúci zápas nechal na dvoch starcov, Dookuho a Yodu, namiesto neónových hromov bleskov a laserových mečov.

Manželstvo z rozumu

Z Epizódy II zostanú v pamäti počítačmi generované scény: naháňačka v hlbokých roklinách medzi vežiakmi budúcnosti, Circus Maximus na Geonosis. Veľké panorámy by sa vlastne mali najlepšie uplatniť na veľkých plátnach - lenže práve to vychádza len čiastočne. Neobklopia vás, neomráčia, potenciálny účinok tých pohľadov ruší akási ťažko definovateľná neostrosť. Keď si tie isté scény pozrieme v upútavke na internete, budú sa vám zdať oveľa jasnejšie, svetlejšie, farebnejšie a ostrejšie. Ten rozdiel nám vnucuje zaujímavú otázku: môže toto manželstvo z rozumu medzi videom a celuloidom vydržať?

Epizódu II snímali digitálne, spracovali a nastrihali a potom skopírovali na tridsaťpäťmilimetrový celuloid, materiál, zvyknutý prijímať omnoho viac obrazových informácií, než mu je počítač schopný dodať. Epizóda II - Klonovaní útočia pravdepodobne vyzerá lepšie v tých amerických kinách, v ktorých sa premieta digitálne, než tých v našich bežných kinosálach. Čo vedie k paradoxnej situácii, že sa tu v mene technického pokroku zriekame obrazovej kvality, ktorú film už dávno predtým dosiahol.

Autor: HANS-GEORG RODEK(Autor je novinár a filmový kritik)