ne pravicovej scény.
Podľa vedúceho pracovníka organizácie Exit Deutschland Gerda Wagnera sa stúpenci ultrapravice nemôžu rozhodovať slobodne. Na nich i na členov ich rodín je vykonávaný nátlak, aby sa nijako neodchyľovali o línie. Práve v týchto situáciách má organizácia pomáhať.
K najprominentnejším prebehlíkom patrí Benjamin Poleck, bývalý šéf NPD v Dolnom Sasku. Ten sa musel presťahovať na novú adresu potom, čo do jeho bydliska vtrhli skinheadi a múry pomaľovali hákovými krížmi.
Adriana začala fascinovať neonacistická ideológia ako 14-ročného. V dvadsiatich sa dostal do vedenia Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD) v juhozápadnom Nemecku. „Stotožňoval som sa s predstavou o Nemecku a Nemcoch,“ vyhlásil. O dva roky neskôr sa ale jeho presvedčenie začalo rúcať. „Uvedomil som si, že táto ideológia je postavená na klamstve a pokrytectve.“
Organizácia Exit Deutschland má pred sebou veľkú výzvu. V krajine je asi 50-tisíc osôb, ktorých niečo zväzuje s extrémne pravicovým hnutím. Wagner upozorňuje na závery niektorých štúdií, podľa ktorých má 20 až 30 percent mladých Nemcov rasistické a krajne pravicové názory. Ultrapravičiarstvo a xenofóbia sú najrozšírenejšie v bývalom východnom Nemecku. Ani Adrian, ani Wagner si nemyslia, že by ich organizácia mohla viesť k zániku krajnej pravice. „Musí to byť individuálne, oni sami sa musia rozhodnúť, že sa so svojimi názormi rozídu,“ hovorí Wagner.
Tajomník NPD Frank Schwerdt tvrdí, že jeho strana nepovažuje Exit Deutschland za nebezpečenstvo. „Pokiaľ viem, prišli sme kvôli nej o jedného prominentného člena, veľký úspech to nemá.“ Adrian ale predpokladá, že sa počíta každý úspech. „Keby sme pomohli iba 100 ľuďom, znamenalo by to, že máme o 100 potenciálnych vrahov menej.“ Hrozby zasielané pobočkám Exit Deutschland svedčia o tom, že krajná pravica ich predsa berie vážne.
Obľuba extrémnej pravice začala narastať po zjednotení Nemecka. Z vládnych štatistík vyplýva, že v roku 2001 neonacisti napadli 385 ľudí a v siedmich prípadoch sa dokonca pokúsili o vraždu.
(čtk)
