Vo Francúzsku po voľbách či iných zmenách, ktoré vedú k vytvoreniu novej vlády, odchádzajú spolu s ministrami z vedenia rezortov ľudia, ktorých si minister prizval do svojho kabinetu. Prevažná časť úradníkov ministerstiev však zostáva, lebo Francúzsko má veľmi podrobný zákon o štátnej službe a väčšina štátnych úradníkov má tzv. definitívu.
Predstavu o tom, koľkých ľudí sa vládne zmeny týkajú, bolo možné si urobiť deň po nedávnom druhom kole prezidentských volieb, keď podal demisiu socialistický premiér Lionel Jospin. Na nádvorie vládneho paláca Matignon mu prišlo zatlieskať niekoľko desiatok pracovníkov jeho kabinetu, ktorí zostávajú. Najbližší spolupracovníci ministrov sa vo Francúzsku menia aj teraz, aj keď nová pravicová vláda má mandát istý len na jeden mesiac – do júnových volieb. Aj keď sa vo Francúzsku strieda pri moci buď pravicová alebo ľavicová koalícia, kabinety ministrov nie sú vytvárané podľa prísneho straníckeho kľúča.
Aj vo Francúzsku sa nájde množstvo „univerzálnych poradcov,“ ktorí na základe straníckych vzťahov stihnú za svoju kariéru vystriedať kabinety niekoľkých ministerstiev rozličných odvetví. Rovnako, ako v prípade veľkej väčšiny francúzskych politikov, ide o absolventov elitnej Vysokej školy pre štátnu správu (ENA). Štúdium na tejto škole je brané vo francúzskej politike takpovediac za samozrejmosť a súčasný premiér Jean-Pierre Raffarin je prvý v histórii piatej republiky, ktorý ju nemá.
Viac zmätkov však na francúzske ministerstvá vnáša fakt, že sa niektoré okrajové rezorty presúvajú v rôznych vládach z jedného ministerstva na druhé. Napríklad problematiku mládeže doposiaľ riešilo ministerstvo športu a teraz spadá pod ministerstvo školstva. Pre takéto zmeny potom nastáva zložité preskupovanie a bitka o kancelárie. (čtk)
