Rakúsko je jednou z mála európskych krajín, kde dokázali rovnaké koalície vládnuť takmer 30 rokov. Až voľby v roku 1999 dostali z hry o podiel na moci tradične najsilnejšiu stranu – sociálnych demokratov (SPÖ). Tak pred tromi rokmi došlo po prvý raz od roku 1970 k výraznejším zmenám aj na iných než najvyšších štátnych postoch.
Rakúsko je z historických dôvodov v povolebných obmenách nováčikom a bojuje aj s „detskými chorobami“ striedania v štátnej správe. Štátny úradník je v Rakúsku pojmom už od čias monarchie, keď bola štátna správa „pragmatizovaná“, a tento miestny pojem pre definitívu pretrváva dodnes. „Definitívu“ tu môžu mať nielen úradníci štátnej, krajskej a miestnej správy, ale napríklad aj učitelia. Tridsať rokov bola byrokracia napriek kritike časti verejnosti „základňou“ SPÖ a ľudovcov, ktorí si postupom času vytvorili pevný (aj keď neverejný) systém rozdeľovania funkcií.
Vzhľadom na takmer „nepriestrelné“ postavenie úradníka na všetkých funkčných úrovniach, dané zákonmi, personálne výmeny ani po voľbách v jeseni 1999 neprebehli príliš búrlivým spôsobom. Novému koaličnému partnerovi ľudovcov (ÖVP) – nacionalistickým slobodným (FPÖ) – sa síce podarilo presadiť čiastočné obmedzenie „definitívy“ byrokracie, k vysloveným čistkám však nedošlo.
Debaty terajšej koalície o možných zmenách vyvrcholili sporom o výmenu vedenia televízie ORF, o ktorom FPÖ tvrdí, že je „červené“ (sociálnodemokratické). Opozícia v čele s SPÖ zažitý systém bráni a obviňuje slobodných a ľudovcov zo snáh o čistky, ktoré údajne už prebehli.
Čistky rozhodne nezašli príliš hlboko a v Rakúsku si ani nová koalícia nedovolila siahnuť na „odborné kádre“, politiku, školstvo, zdravotníctvo alebo justíciu. (čtk)
