
Marcel Haščič: Prvý Slovenský orloj, litografia, 1988
BRATISLAVA – Galéria Michalský dvor začína výstavný program v novom miléniu tak, ako uplynulé skončila: vo skvelej kondícii. Po atraktívnej výstave Adolfa Borna pripravila až do 4. februára vo svojich undergroundových priestoroch ďalší magnet v podobe expozície Združenia grafikov G Bod, ktorá sústreďuje trinásť špičkových slovenských grafikov: Petra Augustoviča, Igora Bencu, Róberta Bruna, Karola Felixa, Marcela Haščiča, Dušana Kállaya, Petra Kľúčika, Vojtecha Kolenčíka, Mariána Komáčka, Karola Ondreičku, Igora Piačku, Kamilu Štanclovú a Katarínu Vavrovú.
„Ak ochudobníme náš život čo len o jeden bod, o jednu čiaru, o jeden kameň, o jeden list, o jeden sen, o jednu radosť, o jednu pochybnosť, naruší sa rovnováha. Rovnováha času, rovnováha života. A grafici zo združenia G Bod sa neusilujú o nič iné, len o to, o čo sa vždy usilovali vnímaví umelci. Chcú nájsť pevný bod pre narušenú rovnováhu,“ napísal okrem iného Tomáš Janovic vo svojom texte do albumu s názvom 2000 – 2001, v ktorom sa nachádza trinásť grafických listov členov združenia G Bod. Dnes má výstava G Bodu názov 2000 + 1, čiže jej história je o dva roky bohatšia. Na slovách Tomáša Janovica však netreba nič meniť.
Stále je to príjemné hľadanie pevného bodu pre narušenú rovnováhu. A čo je ešte príjemnejšie, stále je to aj nachádzanie pevného bodu, pri ktorom je neznesiteľne fajn.
Akosi symbolicky pri uvádzaní združenia do nového veku stála jedna z veľkých postáv slovenskej grafiky dvadsiateho storočia Vladimír Gažovič, ktorý zároveň prepichol nový katalóg G Bodu a uviedol ho do života. G Bod presviedča, že zvuk slovenskej grafiky ako autoritatívneho pojmu v rámci kontextu vývoja svetového umenia nie je ani na konci storočia v zóne legendy, na ktorú sa už len nostalgicky spomína, ale aktuálnym fenoménom, ktorý zo slovenského umenia stále patrí na európskych trhoch k najžiadanejším umeleckým artiklom.
ĽUDO PETRÁNSKY