BRATISLAVA – Pred šiestimi týždňami zaviedlo ministerstvo zdravotníctva nový systém, podľa ktorého si poisťovne v nemocniciach objednávajú len istý počet výkonov. Všetko, čo nemocnice urobia navyše, im poisťovne jednoducho nepreplatia.

Ako to vyzerá po šiestich týždňoch? Situácia je napätá, ale nemocnice pacientov spravidla neodmietajú. Pracujú ako predtým – a zadlžujú sa.

„Je rovnako zle, ako minulý rok. Nie je to nejaké kruté zhoršenie,“ hovorí riaditeľ Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Michal Bucek. Nemocnici dlhodobo chýba mesačne 30 miliónov. Zatváranie oddelení podľa Buceka nič nerieši. „Sme koncová nemocnica, posledná nádej pre pacientov,“ povedal. Menšie nemocnice v regióne tam posielajú ležať svojich pacientov, pretože ich nemajú za čo liečiť.

„Robíme do straty, ale neznížim sa k tomu, že by som poslal pacienta zo svojej nemocnice preč,“ povedal riaditeľ nemocnice v Piešťanoch Peter Ottinger, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. Nemocnica má preplatených len 73 percent výkonov, ktoré spraví.

Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa je pre nemocnice kľúčovou a je nimi najviac kritizovaná. Revízny lekár riaditeľstva tejto poisťovne Dušan Michalička si však myslí, že situácia sa postupne upokojí. „Na celú zmenu sme dostali len tri mesiace, kým inde sa to pripravuje niekoľko rokov. Chvíľu to potrvá. Kým sa oddelenia upravia, zrušia, popresúvajú, bude situácia vyhrotená,“ povedal. Riaditelia nemocníc tvrdia, že situáciu vyrieši len nekompromisná reforma. „Ale toto nikto nechce urobiť. Je to politická otázka, s celospoločenskými sociálnymi dôsledkami,“ hovorí Michal Bucek. „Nezodpovednosť kompetentných stúpa. Neustále opakovať, že je vecou riaditeľov správne prerozdeliť peniaze a že je to chyba manažmentu, už nestačí,“ povedal Ottinger.

V tých nemocniciach, ktoré so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou podpísali len dočasné zmluvy, poisťovňa robí kontroly, a podľa Michaličku je pokles počtu hospitalizovaných oproti minulému roku len 15 až 25 percent. „Nemocnice by na 90 percent mali byť schopné dodržať limity, ktoré im poisťovňa ponúkla. Najdrahšia zdravotná starostlivosť je na lôžku v nemocnici, tak by tam mali ležať naozaj len tí, ktorí nemôžu byť liečení v ambulancii,“ povedal.

Napríklad na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach si poisťovňa objednala desať hospitalizácií mesačne. V apríli ich mali 27. Fakultná nemocnica je v obzvlášť zlej situácii, v dôsledku dlhov má už obstavené účty.

Aj v bratislavskej Nemocnici sv. Cyrila a Metoda sa zadlžujú, ale pacientov napriek tomu neodmietajú. „Za apríl by sme za výkony, ktoré sme urobili, mali dostať zaplatené o 2 milióny viac,“ povedal riaditeľ Ján Paškan. (mar)