na televíznej stanici CNN ako ukážka východoeurópskeho hip-hopu.

VEC pôsobí aj ako DJ a MIDI, ktorý odpovedal na naše otázky, má hip-hopový booking a vydavateľstvo SubBeats. Trosky najbližšie koncertujú túto sobotu 18. mája na veľkej akcii Toto je hip-hop v bratislavskom klube Za zrkadlom.

Ako sa dvaja chalani zo Zlatých Moraviec dostali k veľkomestskému hip-hopu, a to ešte keď neletel?

„Sídlisko je síce pre hip-hop ideálne prostredie, ale môžeš sa s ním stretnúť všade. My sme sa k nemu dostali prostredníctvom MTV, keď padol komunizmus. Začali sme intenzívne vnímať hudbu, ktorá sa k nám dovtedy nedostávala a zistili sme, že hip-hop nás baví najviac. Až tak, že ho sami chceme robiť.“

Dá sa robiť dobrý hip-hop na Slovensku? Prečo sa Trosky presídlili do Prahy?

„Do Prahy som odišiel len ja, Vec žije stále v Zlatých Moravciach. No doma by sa mi asi nepodarilo založiť nezávislé hudobné vydavateľstvo a booking. Dobrý hip-hop môžeš robiť aj v Zlatých Moravciach, ale vydávať ho, robiť koncerty je jednoduchšie tam, kde je už vytvorené zázemie a scéna.“

Prvá oficiálna hip-hopová kompilácia Zvuky ulice sa nestretla s veľkým nadšením - rádiá nechceli hrať pesničky, v ktorých je každé druhé slovo nadávka. Stojíte vôbec o rádiá, či veľké firmy, ktoré by ich zastupovali?

„Tým rádiám sa ani nečudujem, také skladby sa nepáčia ani mne. Zvuky ulice sa nestretli ani s nadšením hip-hopových fanúšikov. Zachytávajú úroveň, na ktorej bol slovenský rap v prvej polovici deväťdesiatych rokov a nie v roku 2000. Nevidím dôvod vydávať niečo také, keď už sme všetci hudobne i textovo niekde inde. Paradox je, že práve Zvuky ulice vyšli v Monitor/EMI.

Veľké vydavateľstvá zaspali a nepochopili potenciál hip-hopu. Napriek tomu očakávam, že o pár rokov práve veľké firmy silou peňazí prevalcujú, alebo skúpia malé vydavateľstvá.“

Hip-hoperi sa propagujú a komunikujú cez iné kanály - internet, letáčiky, grafitti. Je ťažké dostať vás do médií?

„Každá kapela potrebuje, aby sa ľudia o nej dozvedeli, ale nie za každú cenu. Povedal by som, že médiá nevyužijú mňa, ale ja použijem médiá. Nepotrebujem byť videný v programoch, časopisoch, ktoré sú pod moju úroveň. Môžem si vybrať, aby sa moja hudba dostala k tým správnym ľuďom. Nie je určená priemernému divákovi Markízy, ale niekomu, koho baví a zaujíma sa o hip-hop.“

V Amerike požívajú raperi veľkú slávu a pozornosť verejnosti. Tam sa to končí, alebo aj v Amerike je to správne nezávislé podzemie?

„V Amerike sa hip-hop stal mainstreamom, pop music. Najznámejší raperi sú tam najväčšími hviezdami. Ale práve ako opozícia voči týmto hviezdam existuje veľmi silná undergroundová scéna. A tá dáva o sebe vedieť kvalitnými albumami.“

Dá sa hip-hop nazvať hnutím? Je radikálny vo svojom vymedzení sa voči ostatnému svetu?

„Rozhodne by som to nenazýval hnutím vo význame toho slova. Skôr kultúrou miest, ktorá je blízka svojou filozofiou dnešným mladým ľuďom. Hip-hop môže vyjadrovať aj nekompromisné stanovisko, ale nemyslím, že by sa nejako vymedzoval. Nie je veľmi akceptovaný, to je však pre vývoj hip-hopovej scény len dobre.“ (dv)