V Kábule pomaly začína fungovať česká vojenská základňa. Minulý týždeň v nej vojaci prvý raz prespali – na dovezených posteliach. V Afganistane je nábytok považovaný za luxus. Na ploche 20-tisíc štvorcových metrov sa objavili prvé bunky s toaletami, sprchami a 25 stanov.
Českí vojaci sa o miesto delia s Britmi, ktorí im doteraz poskytovali prístrešie a stravu, údajne akosi sterilnú. Českí kuchári sa však veľmi rýchlo spamätali a uvarili pre islamské prostredie veľmi exotické jedlo – bravčový guláš. Bol síce z dovezeného zmrazeného mäsa, ale v budúcnosti chcú na rozdiel od opatrných Britov aspoň zeleninu a ovocie nakupovať na miestnom trhovisku.
Stany sú príjemne chladné, kým vonku páli slnko, pochvaľujú si vojaci. Prvé, čo sa v stanoch objavilo, boli fotografie priateliek a manželiek. Po dvoch týždňoch vojaci dostali aj právo po prvý raz si zavolať domov. „Každý sme dostali jednu minútu hovoru satelitným telefónom. Je to veľmi drahé, tak sme sa veľmi neporozprávali,“ hovoria trochu smutným hlasom. Všetci priznali, že volali svojim dievčatám a manželkám. Na mamičky sa nedostalo.
Na ľutovanie alebo písanie listov však prakticky nemajú čas. Vstávajú o šiestej ráno, o pol deviatej sa začína pracovať. Do stanu sa dostanú až o pol siedmej večer. Konečne dorazil televízor a video. Doposiaľ ich mali v stane len susedia Briti a sledovali na nich predovšetkým pre deti nevhodné filmy, zato obľúbené vojakmi v ďalekom odlúčení.
Na základni nás privítali afganské deti a asi sedemročný chlapec povedal prekvapivo plynulou češtinou „ahoj.“ Deti pozorovali s nepredstieraným obdivom vojakov s českými vlajočkami na rukávoch, ako ovládajú moderné stavebné stroje.
Základňa sa nachádza na pomerne bezpečnom mieste, neďaleko letiska, kde je veľké množstvo mierových jednotiek. Ale aj tak tu boli Česi pred dvoma týždňami svedkami prvého raketového útoku. „Mysleli sme si, že sa niečo oslavuje, Afganci mali práve nejaké výročie,“ hovoria vojaci. „Bolo okolo desiatej večer, keď sa ozvali tri silné explózie. Až keď okolo nás začali pobehovať vydesení Briti, pochopili sme, že nešlo o zábavu.“
Na kábulské letisko niekto skutočne vystrelil zopár rakiet, ale našťastie nikoho nezranili. Prieskumné jednotky našli tri a pol kilometra od letiska ďalších 35 rakiet pripravených na odpálenie.
Českí vojaci sa však tvárili úplne pokojne. Aj pri rozprávaní o istom vodičovi, ktorému čosi vybuchlo sto metrov od auta s materiálom. „Zastavil a natočil si to na kameru. Čo to však bolo, nevieme,“ usmievajú sa.
Do centra mesta sa českí vojaci ešte nedostali. Bezpečnostné pravidlá s prechádzkami po kábulských uličkách akosi nepočítajú. Takže jediní Afganci, s ktorými sa stretli, sú deti. „Sú neškodné, len strašne špinavé. Potrebovali by veľmi výdatný dážď,“ vyhlásili českí vojaci. Obávajú sa, aby sa špinavým deťom za šesť mesiacov nezačali podobať.
Autor: JAROMÍR ŠTĚTINA, agentúra Epicentrum, Kábul pre SME
