REYKJAVÍK – Šéfovia diplomacií členských štátov Severoatlantickej aliancie včera v islandskom Reykjavíku označili za ukončené rokovania s Ruskom o vytvorení Rady NATO-Rusko.

V rade by malo zasadať 19 členov aliancie a Moskva. V záverečnom komuniké prvého dňa dvojdňového zasadania ministri už včera podľa agentúr písali, že „schvália dokument o vytvorení Rady NATO-Rusko“.

Rada by mala predstavovať otvorenie novej éry vzťahov s niekdajším nepriateľom. Generálny tajomník aliancie George Roberston v tejto súvislosti vyhlásil, že „mentalita, ktorú charakterizovala studená vojna, sa definitívne skončí 28. mája v Ríme“. Tam by mala byť dohoda o vzniku Rady NATO-Rusko podpísaná.

V rade sa budú spoločne schvaľovať rozhodnutia v takých oblastiach, ako je napríklad celosvetové protiteroristické ťaženie. Moskva tak síce získa v NATO hlas, ale nebude mať právo veta. To si devätnásti členovia aliancie podľa očakávaní uchovali. Medzi posledné ťažkosti, ktoré vytvoreniu novej Rady NATO-Rusko bránili, boli moskovské požiadavky, aby členské štáty aliancie v novom orgáne rozhodovali bez „plnej koordinácie“. Táto nie celkom jasná požiadavka podľa diplomatických zdrojov citovaných agentúrou AFP vyvolala nespokojnosť u tých členov, ktorí boli donedávna členmi Varšavskej zmluvy. Ide teda o Poľsko, Českú republiku a Maďarsko.

Nezhody sa vraj objavili aj v oblasti rozdelenia kontroly výzbroje. Podľa diplomatických zdrojov však dohoda medzi americkým prezidentom Georgeom Bushom a jeho ruským kolegom Vladimirom Putinom o znížení počtu jadrových hlavíc rokovaniam napomôže. Obaja prezidenti by mali spomínanú strategickú dohodu podpísať 24. mája v Moskve. Včerajšie zasadanie je rovnako vnímané ako kľúčová etapa prípravy novembrového pražského summitu. Tam sa bude rozhodovať aj o ďalšej vlne rozšírenia aliancie. (taa)